gazda -u mn. -ovia m.
1. roľník, sedliak vlastniaci polia: majetný, dobrý g.; prvý g. najváženejší v dedine
2. (prv) správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g.
3. hovor. hlava domácnosti: je v dome g-om
4. hovor. majiteľ, pán niečoho: tá vec nemá g-u, dom bez g-u; hodinky zmenili g-u
● chodiť ako pes bez g-u opustený;
gazdovský príd.: g. syn;
gazdík -a mn. -ci m. zdrob. expr.; obyč. iron. chudobnejší gazda;
gazdíček -čka mn. -ovia m. zdrob. expr.
gazda -du pl. N -dovia m. ⟨maď. ‹ slovan.⟩ 1. ▶ (prv) kto vlastní a samostatne obrába pôdu, chová hospodárske zvieratá; syn. sedliak: dobrý g.; majetný, bohatý g.; veľký, stredný, samostatný g.; prvý g. najlepší v dedine; Bude pracovitým gazdom, a keď pánboh dá, kúpi si neskoršie i pole. [Ľ. Zeljenka]; V lete chodievali robiť k väčším gazdom. [V. Handzová]; Gazdovia dávali nielen žito, ale aj strukoviny, údeniny, vajíčka. [E. Horváthová] 2. ▶ kto má na starosti hospodárske prostriedky, kto je poverený správou al. dozorom majetku; syn. hospodár, správca: družstevný g.; salašný g.; g. na majeri; byť spoľahlivým gazdom 3. hovor. ▶ kto je hlavou domácnosti, kto spravuje finančné záležitosti v domácnosti; syn. hospodár: sporivý g.; prísny, tvrdý g. domu; on je v dome gazdom 4. hovor. ▶ kto niečo vlastní, majiteľ, pán: pes šiel za svojím gazdom; záhrada ostala bez gazdu; byť, zostať bez gazdu; stratiť, nemať gazdu; Kanárik na nového gazdu pozeral svojimi malými očičkami. [R. Sloboda] ◘ fraz. chodiť ako pes bez gazdu opustený ▷ gazdík -ka pl. N -íci G -kov, gazdíček -čka V -čko pl. N -čkovia m. zdrob. i iron.: bol to iba taký gazdík; gazdíčko, ako sa vám darí?
gazda, -u, mn. č. -ovia m.
1. roľník, sedliak: Urobila hofierskeho synka majetným gazdom. (Kuk.) Toľký gazda a ulakomí sa na pár groší. (Gráf); dobrý g., veľký g., nár. hrubý g. bohatý; zámožný g.; stredný g.; prvý g. najlepší v dedine;
2. hlava roľníckej domácnosti, hospodár: Ja byť gazdom v tomto dome! (Kuk.) Rád sa napije z cudzieho, keď zo svojho nemôže, lebo žena je gazdom. (Tim.); dobrý, sporivý g.; prísny, tvrdý g.;
3. majiteľ, pán niečoho: Už je všetko v poriadku, čižmičky sú u svojho gazdu. (Tom.); stratiť g-u, byť, zostať bez g-u; zmeniť g-u prejsť do iných rúk
● chodí ako pes bez g-u bez cieľa, opustený;
4. správca nejakého hospodárstva, majetku, hospodár: panský g., družstevný g. (Min.); salašný g. (Taj.) správca salašov; g. cirkevných majetkov (Kuk.);
gazdovský príd. roľnícky, sedliacky: g. dom, g. dvor; g. syn, g-á dievka;
gazdovsky prísl.;
gazdík, -a, mn. č. -ci m. zdrob. často iron. malý, chudobnejší roľník: Jeho otec bol malým gazdíkom. (Jégé) Každý gazda i gazdíktrochár vysial aspoň meričku-dve raži. (Tat.);
gazdíček, -čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr.; v oslovení i gazdíčko
(jeden) gazdík; (bez) gazdíka; (ku) gazdíkovi; (vidím) gazdíka; (ó) gazdík!; (o) gazdíkovi; (s) gazdíkom;
(traja) gazdíci; (bez) gazdíkov; (ku) gazdíkom; (vidím) gazdíkov; (ó) gazdíci!; (o) gazdíkoch; (s) gazdíkmi;