galopom prísl.
galopom prísl. (o koňovi al. o jazdcovi na koni) 1. ▶ rýchlym behom, cválajúc; syn. cvalom: jazdec sa ženie g.; Jeho koníčky-kone rútia sa s ním galopom do priepasti. [L. Ťažký]; Cmukol na kone, vyskočil na voz a galopom vycválal na cestu. [H. Zelinová] 2. expr. ▶ rýchlym tempom, veľmi rýchlo: zákruty sme brali g.; galopom uháňajúce šarkany [J. Gavalcová]; Evina láska sa od prvej chvíle rozbehla galopom. [P. Dvořák]
galopom prísl. ‹f < germ› rýchlym behom; cvalom: bežať g.
behom 1. (o človeku) rýchlo sa pohybujúc na nohách, v behu, bežiac • hovor.: bežiačky • bežky: behom, bežiačky zahol do vedľajšej ulice; bežky sa pustili hore dedinou • expr. bežkom: behom, bežkom vošiel do triedy • klusom • poklusom (miernym behom): klusom, poklusom sa dostali až na samý vrchol • cvalom • hovor. trapom • expr. galopom (zrýchleným behom): cvalom, trapom, galopom zmizli v dave
2. p. rýchlo, narýchlo, letmo 1 3. p. správ. cez 5, za 1
cvalom zrýchlene sa pohybujúc na nohách (o behu zvierat, najmä koní) • galopom • expr. výcvalom: cvalom, galopom prešli celú lúku • klusom • hovor. trapom (miernym cvalom): klusom, trapom prišiel k druhej prekážke • hovor.: sepkavo • sepkom (Kukučín, Rázusová-Martáková) • kniž. tryskom (zrýchleným cvalom): kone sa tryskom dostali do cieľa
p. aj behom 1
galopom 1. p. cvalom 2. p. behom 1
galopom prísl. cvalom, rýchlym behom: bežať g.
galopom prísl. (galupom, kalupom) tek, gem, jzsl, spiš behom, cvalom: Hnav som na koňi kalupom (Hliník n. Hron. NB); Galopom išól na konu (Mníšany REV); Kone išli kalupon dole cestu (Suchá n. Par. TRN); Kalupon sa puscil utekad domó (Sereď GAL); Ňejeden ráz išél od ňéj kalupom (Chocholná TRČ); Koňe śe zľakľi a ucekaľi kalupom (Spiš. Štvrtok LVO)
galupom p. galopom
kalupom p. galopom