gajdy gájd ž. pomn. ľud. hud. nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha: hrať na g-ách
● expr.: šaty ako g. široké, rozťahané; spustiť g. začať plakať;
gajdičky -čiek ž. pomn. zdrob. expr.
gajdy gájd ž. pomn.
gajdy gájd ž. pomn. ⟨tur.⟩ ▶ dychový hudobný nástroj pozostávajúci z koženého mecha s piskorom a hukom, využívaný najmä v ľudovej hudbe: dvojhlasné, trojhlasné g.; hrať, vyhrávať na gajdách; tancovať pri gajdách; vyrábať g.; Plačlivé zvuky gájd ho unášali čiernou nocou. [J. Hrušovský]; Na prelome storočia boli u nás gajdy najrozšírenejším hudobným nástrojom. [Žv 1995] ◘ fraz. šaty ako gajdy široké, rozťahané, neforemné; visí to na ňom ako gajdy nesedia mu, sú mu priveľké; naťahovať gajdy plakať; spustiť gajdy dať sa do plaču ▷ gajdičky -čiek ž. pomn. zdrob. expr.: g. zakvílili
gajdy ľudový hudobný nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha • expr. gajdence: hrať na gajdách, zvuky gajdeniec
gajdy, gájd ž. pomn. ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z piskora a z koženého mecha: hrať na g-ách
● žart. spustiť g. dať sa do plaču; šaty ako g. široké, neforemné;
pren. niečo nafúknuté, roztiahnuté: Dvíha sa fujara topoľov pri gajdách mračien. (Jes.);
gajdový príd. podobný gajdám: g. hudobný nástroj;
gajdičky, -čiek ž. pomn. zdrob. expr.
gajdice p. gajdy
gajdy ž. pomn. (gejdi, giajdi) 1. strsl, zsl hudobný nástroj z koženého mecha s piskorom a hukom: Odranemu škopu poviberau̯ gazda bachore a ko_cťeli s koški gajde, tak tode hu zvliekli celosťi, tú na bruchu ňerozrezali (Čelovce MK); Ta ho naraďiľi k nám, že buďeme kršťeňia robiť, tak potom u náz na gajdá_hrau̯ (Devičie KRU); Naša prabapka tancuvali pri gejdách (Návojovce TOP); A tí starí chlapi pri gajdách dupkali a len sa natrásali (Brestovany TRN); giajdi (St. Hory BB) F. gajdi natahuvat (Myjava), gäjdi naťahuvať (Košťany n. Tur. MAR) - chystať sa do plaču i plakať; má gajdi napravené (Bošáca TRČ) - chystá sa plakať; spusťiď gajďi (Revúca) - rozplakať sa; vikrúcaťi gejdi (Návojovce TOP) - plakať; jaké gajdi, takí huk (Bošáca TRČ) - aký človek, taká reč 2. kováčske mechy: gajdi (Martin) 3. expr. niečo objemné, vyduté (napr. hrvole): Nažrali sa (husi), aš také gajdi mali (Trstie PB) 4. druh vzorky na výšivke: na giajdi (Važec LM); gajdice ž. pomn. zdrob. expr. k 1: gajďice (Bošáca TRČ)
gejdy p. gajdy
giajdy p. gajdy
gajdy [ga-, ge-, ka-] ž pomn, zried gajda ž ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z píšťaly al. sústavy píšťalových trubíc, krátkych klarinetových piskorov, zásobníka zo zvieracej koze a mechanických mechov: uter: kagdy (PG 1656); nadoby muzycke nadjmane usty sau dudy, gegdy (OP 1685); rostrhňe se gayda (GŠ 1758) F. zaplatiť i s gajdami všetko aj s úrokmi: ya panu Baraczkaymu y z gagdy zaplatim (P. LEHOTA 1625) P. atpn Mysso Gagda ((TRENČÍN) 1576); -ový, -ovský príd: pithaulicus: gágdowsky; iugum: krk gagdowy (KS 1763); gajdičky dem: utriculus: kagdečky (KS 1763); junáci na gajdičkách muziku držali (ASL 1781); na píštalki fi, fi, fi, na kajdičkách dil, dil, dil (PV 1792)