Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

gajdy gájd ž. pomn. ľud. hud. nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha: hrať na g-ách

expr.: šaty ako g. široké, rozťahané; spustiť g. začať plakať;

gajdičky -čiek ž. pomn. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
gajdy gájd ž. pomn.; gajdičky ‑čiek ž. pomn.

gajdy gájd ž. pomn.

gajdy gájd ž. pomn. ⟨tur.⟩ ▶ dychový hudobný nástroj pozostávajúci z koženého mecha s piskorom a hukom, využívaný najmä v ľudovej hudbe: dvojhlasné, trojhlasné g.; hrať, vyhrávať na gajdách; tancovať pri gajdách; vyrábať g.; Plačlivé zvuky gájd ho unášali čiernou nocou. [J. Hrušovský]; Na prelome storočia boli u nás gajdy najrozšírenejším hudobným nástrojom. [Žv 1995]fraz. šaty ako gajdy široké, rozťahané, neforemné; visí to na ňom ako gajdy nesedia mu, sú mu priveľké; naťahovať gajdy plakať; spustiť gajdy dať sa do plaču ▷ gajdičky -čiek ž. pomn. zdrob. expr.: g. zakvílili

gajdy ľudový hudobný nástroj pozostávajúci z piskora a koženého mecha • expr. gajdence: hrať na gajdách, zvuky gajdeniec

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

gajdy, gájd ž. pomn. ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z piskora a z koženého mecha: hrať na g-ách

žart. spustiť g. dať sa do plaču; šaty ako g. široké, neforemné;

pren. niečo nafúknuté, roztiahnuté: Dvíha sa fujara topoľov pri gajdách mračien. (Jes.);

gajdový príd. podobný gajdám: g. hudobný nástroj;

gajdičky, -čiek ž. pomn. zdrob. expr.

gajdice p. gajdy


gajdy ž. pomn. (gejdi, giajdi)
1. strsl, zsl hudobný nástroj z koženého mecha s piskorom a hukom: Odranemu škopu poviberau̯ gazda bachore a ko_cťeli s koški gajde, tak tode hu zvliekli celosťi, tú na bruchu ňerozrezali (Čelovce MK); Ta ho naraďiľi k nám, že buďeme kršťeňia robiť, tak potom u náz na gajdá_hrau̯ (Devičie KRU); Naša prabapka tancuvali pri gejdách (Návojovce TOP); A tí starí chlapi pri gajdách dupkali a len sa natrásali (Brestovany TRN); giajdi (St. Hory BB)
F. gajdi natahuvat (Myjava), gäjdi naťahuvať (Košťany n. Tur. MAR) - chystať sa do plaču i plakať; má gajdi napravené (Bošáca TRČ) - chystá sa plakať; spusťiď gajďi (Revúca) - rozplakať sa; vikrúcaťi gejdi (Návojovce TOP) - plakať; jaké gajdi, takí huk (Bošáca TRČ) - aký človek, taká reč
2. kováčske mechy: gajdi (Martin)
3. expr. niečo objemné, vyduté (napr. hrvole): Nažrali sa (husi), aš také gajdi mali (Trstie PB)
4. druh vzorky na výšivke: na giajdi (Važec LM); gajdice ž. pomn. zdrob. expr. k 1: gajďice (Bošáca TRČ)


gejdy p. gajdy


giajdy p. gajdy

gajdy [ga-, ge-, ka-] ž pomn, zried gajda ž ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z píšťaly al. sústavy píšťalových trubíc, krátkych klarinetových piskorov, zásobníka zo zvieracej koze a mechanických mechov: uter: kagdy (PG 1656); nadoby muzycke nadjmane usty sau dudy, gegdy (OP 1685); rostrhňe se gayda (GŠ 1758)
F. zaplatiť i s gajdami všetko aj s úrokmi: ya panu Baraczkaymu y z gagdy zaplatim (P. LEHOTA 1625)
P. atpn Mysso Gagda ((TRENČÍN) 1576); -ový, -ovský príd: pithaulicus: gágdowsky; iugum: krk gagdowy (KS 1763); gajdičky dem: utriculus: kagdečky (KS 1763); junáci na gajdičkách muziku držali (ASL 1781); na píštalki fi, fi, fi, na kajdičkách dil, dil, dil (PV 1792)

gajdy
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) gajdy hlas, do ktorého žalostne kvílili gajdy . Pripadal som si ako v inom svete.
G (bez) gájd z čitateľa city ako tóny z gájd . Dnešný človek je unavený z toho,
D (ku) gajdám čase veľa tejto mojej lásky patrí gajdám . Hovorí sa, že kto neovláda aspoň
A (vidím) gajdy ako 9 - ročný dostal svoje prvé gajdy . Dnes má 16 rokov, v hre na nich
L (o) gajdách slovenských gajdošov, ale na jeho gajdách hrajú vo viacerých európskych
I (s) gajdami skupina Škótov či Bretóncov s gajdami , zrejme sa vracali z nočného

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko GAJDY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 6×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
BUDMERICE, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 PEZINOK) – 5×;
TRNAVA, okr. TRNAVA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu