fufnavý príd. expr. fufnajúci, huhňavý: f. človek; f. hlas idúci cez nos;
fufnavo prísl.: f. rozprávať
fufnavo prísl. expr. 1. ▶ cez nos; syn. huhňavo: niektoré slová vyslovoval f., akoby mal astmu; pre nádchu hovorila f. 2. ▶ veľmi nejasne, nezrozumiteľne; syn. hundravo: celý čas si f. pohundrávala; Ustavične rozprával a fufnavo, akoby pre seba pošomrával. [Š. Žáry]
fufnavý príd. pejor.
1. hovoriaci nosom, fufnajúci: f. človek;
2. vyslovovaný nosom, majúci nosovú rezonanciu: f. hlas (Kuk.); f-á reč (Tim.);
fufnavo prísl.: f. hovoriť