front -u m. ‹f›
1. voj. čelná strana pásma bojovej techniky (jednotky al. útvaru); strana bojovej zostavy obrátená k nepriateľovi; celé pásmo bojovej činnosti: boj na dvoch f-och; pren. proti dvom rôznym protivníkom
2. voj. (pôvodne v rus. prostredí) skupina bojujúcich armád: Druhý ukrajinský f.
3. (prv) zoskupenie politických strán, organizácií, osôb a pod. so spoločným zameraním, cieľom: Národný f. (Čechov a Slovákov); umelecký f.
4. stav. priečelie budovy, súvislého radu budov
5. ban. porubný f. línia tvorená porubnými pracoviskami na konci chodby
6. meteor. prechodné pásmo medzi rôznymi vzduchovými hmotami v atmosfére líšiacimi sa teplotou, vlhkosťou a pod: studený, teplý, oklúzny f.
7. hovor. zástup čakajúcich ľudí: stáť vo f-e