frišký -ká -ké príd.
frišký -ká -ké príd. ⟨nem.⟩ hovor. ▶ vyznačujúci sa rýchlosťou, rýchly: frišká robota; Prosím o frišké odoslanie. [V. Ferko]; Kočiš bol z Častej, mal taký frišký jazyk, mlel a mlel. [V. Šikula]; etnogr. frišký tanec jeden z najstarších a najrozšírenejších slovenských ľudových párových tancov v rýchlom tempe, frišká
čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže sily • pramenitý • pramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, tráva • nový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehu • mäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové dosky • hovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodič • poet. čŕstvy (J. Kráľ) • hovor. zastar.: frišný • frišký: frišná pečienka, frišký púčik • kraj. mladý: mladý chlieb • expr.: čerstvučký • čerstvulinký • čerstvunký • čerstvušký
2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly
frišký, frišný 1. p. rýchly 2. p. čerstvý 1
rýchly vyznačujúci sa rýchlosťou; uskutočňovaný, prebiehajúci v krátkom čase (op. pomalý) • bystrý • rezký • dynamický • čerstvý • chytrý: rýchle, bystré, rezké, dynamické, čerstvé kroky; rýchle, rezké tempo; chytrá robota • bleskový • bleskurýchly • bleskorýchly (rýchly ako blesk): bleskový, bleskurýchly návrat; blesková, bleskurýchla schôdza • expresný • hovor. neskl. expres: expresný, expres vlak; expresné vybavenie žiadosti • pren. telegrafický • náhlivý • chvatný (svedčiaci o ponáhľaní): náhlivé pohyby • okamžitý (ktorý nastáva hneď): okamžitá lekárska pomoc • náhly (ktorý sa rýchlo stane): zaskočila ich náhla zmena počasia • kniž. promptný: promptná obsluha • nár.: frišký • frišný: frišké, frišné raňajky • bystronohý • ľahkonohý (schopný rýchleho behu): bystronohé, ľahkonohé zviera • pohyblivý (rýchlo sa pohybujúci): pohyblivý futbalista • rapídny (rýchly a prudký): rapídny pokles • hovor. uponáhľaný: žijeme uponáhľaný život • expr.: horúčkovitý • zimničný: horúčkovitá činnosť, zimničné tempo • hud. i pren. allegrový • nespráv. spešný • prekotný
p. aj prudký 1
frišký príd. (nem.) ľud. zastar.
1. rýchly, šibký: f. tanec (Vaj.);
2. čerstvý, svieži: Tulipánik pekný, ako rosou frišký. (Hviezd.);
friško prísl.: Urob friško! (Hviezd.)
frišký i frišný príd. 1. miest. csl rýchly: To bou̯ takí frišní chlapík (Sučany MAR); Do teho patrel čardaš, poľka, valčig a frišni čardaš (Rozhanovce KOŠ) F. lepší frišní groš ako pozdňia dva (Revúca) - kto rýchlo dáva, dvakrát dáva 2. zsl, spiš, šar chytrý, šikovný: Jakí si ti len friškí zle urobiť! (Chocholná TRČ); Ket si takí friškí, ukáž mi, jak sa to robí! (Vištuk MOD); Je on velice friškí, ňedá sa tag lachko prekabáťiť (Bánovce n. Bebr.); Un ňebars frišni do roboti (Dl. Lúka BAR); Ti śi bars frišni a miśľiš, že je taki glupi? (Letanovce SNV) 3. strsl, zsl, spiš čerstvý (o chlebe): It kúpit friškí chlép! (Val. Belá PDZ); Takí friškí chleba s tukom, to som hrube lúbev (Lapáš NIT); Friškí chlieb ňeňi zdravo jesť (Návojovce TOP); Strašňe len lúbil takí frišní chleba (Chocholná TRČ); frišni chľip, frišni kolač (Studenec LVO) 4. spiš čulý, svieži: Stari (chlap), aľe eśči dosc friški (Studenec LVO) 5. včasný, skorý: Máme frišné zemiaki (St. Turá NMV); Sadzime frišnu kapustu (Chrasť n. Horn. SNV); friško prísl. k 1: Ket ti ňišt ňevieš friško urobit (Bošáca TRČ); frišký m. spodst. druh ľudového tanca: Čardáš sem vedzela jag do leva, tag do prava, aj friškí, aj verbunk (V. Trnie MOD)
frišný p. frišký
frišký príd nem 1. svieži; čerstvý: detj uzdrawene, čerstwé a frisske (VP 1764); wiplachny we frisskeg wode (WL 1789); čerstwu a ffrissku ze stromu ratolest (MK 18. st) 2. rezký, vrtký: v friškém tanci (ASL 1740); aby woly frisske boly w garme (HK 18. st); -o prísl k 2: nohi frisčeg wistyragyce (PT 1778); frissko hovado obleg z wodu (HK 18. st); -osť ž: mladost a ffrisskost (MS 1758); zkerz frisskosti w zlužbi na dalegssi promoti se recomendoval (VoP 1760)