frflať -e -ú nedok. expr.
1. hundrať, frfotať, šomrať, dudrať
2. (pri vare) bublať, frfotať: f-nie kaše
frflať -le -lú -li! -lal -lajúc -lajúci -lanie nedok. expr. 1. (na koho, na čo; ø) ▶ slovami (nie dosť výrazne, rázne, zrozumiteľne) ustavične prejavovať nespokojnosť; syn. hundrať, šomrať: f. na počasie, na ceny; zlostne f. na susedov; všetci naňho frflali a hundrali; mať dôvod na frflanie; Chvíľu frflala, že musela tak dlho čakať. [P. Vilikovský]; Taxikári tu nepočúvajú frflanie zákazníkov. [Pc 1999] 2. zried. ▶ vydávať bublavý zvuk typický pre vriacu hustú tekutinu; syn. frfotať: guláš na sporáku frfle ▷ dok. ↗ zafrflať
frflať 1. p. hundrať 1 2. p. klokotať 1
hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať • brblať • dudrať • frflať • frfotať • škamrať • škamriť • škemrať • mrmlať • nár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiu • expr. drdlať (Ferko) • arch.: žehrať • zried. žuhrať: žehrať na celý svet • reptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repce • hromžiť • expr.: hartusiť • harusiť • hartušiť • harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadky • expr. zried. homrať • nár. žompáriť (Timrava) • pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)
2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať • bručať • dudlať • drdlať • dudrať • mrmlať • mrmotať • mumlať • mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmle • expr.: šomrať • šamotiť • šemotiť • šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoní • expr. huhlať (tlmene) • huhňať • fufnať • chuchmať (s nosovým prízvukom)
klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublať • dudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudle • expr. blbotať • žblnkať • žblnkotať • zurčať • zurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčí • expr.: čurčať • čurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí voda • hukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukoce • vrieť • klokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflať • frfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce
2. p. trilkovať
frflať, -e, -ú, rozk. -i nedok. expr.
1. prejavovať nespokojnosť hundraním, hundrať, šomrať, dudrať: Ešte i Kopner sa prestal jedovať a frflať. (Vaj.);
pren. pejor. rozprávať: Ba ver` i ten môj Paľko i doma iba maďarsky frfle. (Tim.)
2. hukotať, bublať, klokotať (obyč. pri varení): Pomiešala frflajúcu baraninu. (Šolt.)