frak -u m. muž. slávnostný oblek, ktorého kabát má predné časti vykrojené a zadné predĺžené: ženích, dirigent vo f-u
● expr. dostať na f., po f-u dostať pokarhanie, bitku; utrpieť porážku;
frakový príd.;
fráčik -a, fráčok -čka m. zdrob.
frak -ku pl. N -ky m. ⟨nem. ‹ angl. ‹ fr.⟩ 1. ▶ (v 18. stor.) odev dôstojníkov, neskôr meštiansky oblek 2. ▶ (od polovice 19. stor.) pánsky čierny slávnostný oblek skladajúci sa z frakového kabáta, z frakových nohavíc, z bielej vesty, bieleho motýlika a bielej košele s tvrdým golierom a ohnutými rohmi: ženích, dirigent v elegantnom čiernom fraku; obliecť si f.; predvádzať sa v požičanom fraku; Ale to je predsa dávno známe, že práve frak sa dá nosiť rozlične: inak ho nosí čašník, inak sveták. [J. Tužinský] ◘ fraz. dať niekomu na frak a) zbiť niekoho b) poraziť niekoho; dostať na frak/po fraku a) dostať bitku b) utrpieť porážku ▷ fráčik -ka pl. N -ky, fráčok -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: Ozaj sa videl vo fráčiku, v koncertnej sále, no po chvíli bol opäť na zemi. [V. Šikula]; Čašníci s prestrihnutým fráčkom preletovali od stola k stolu. [Š. Žáry]
frak -u m. ‹n < a < f› čierny pánsky slávnostný odev skladajúci sa z kabáta vpredu podobného veste, vzadu krídlovito predĺženého po kolená s rázporkom, z nohavíc bez manžiet, z bielej piketovej vesty, z bielej viazanky a cylindra:
● dostať na f., po f-u dostať pokarhanie, bitku; utrpieť porážku;
frakový príd.: f-é nohavice k fraku
frak p. sako
kabát súčasť vrchného odevu, ktorý kryje driek a ruky • plášť: trištvrťový kabát, plášť; plášť do dažďa • zvrchník (vrchný dlhý kabát): obliecť si zvrchník • jarník (kabát nosený na jar a v jeseni) • zimník (kabát nosený v zime) • redingot (dlhý mužský kabát) • trenčkot (nepremokavý kabát) • pelerína (voľne splývajúci kabát bez rukávov): poštárska pelerína • pláštenka (kabát z tenkej, obyč. nepremokavej látky): igelitová pláštenka • kepeň (dlhý kabát bez rukávov): lekársky kepeň • kaftan (dlhý orientálny kabát) • chalát (dlhý voľný kabát): brokátový chalát • šuba • šubica (dlhší voľný, obyč. kožušinový kabát bez rukávov): ovčia šuba, šubica • hubertus (kabát z chlpatej vlnenej látky) • kazajka (ľahký kabát do pása) • paleto (voľný trištvrťový kabát) • zastar. prevlečník (dlhý mužský vrchný kabát): jarný prevlečník (Rysuľa) • dolomán (pôvodne vojenský kabát zdobený šnúrami, v minulosti pánsky kabát) • zastar. manteľ (obyč. vojenský kabát) • zastar. kaput (starodávny dlhý vrchný kabát): kaput zapätý až po bradu (Vajanský) • sako (kabát z mužského obleku): športové sako • frak (mužský kabát, ktorý má predné časti vykrojené a zadné predĺžené): dirigent vo fraku • smoking (mužský kabát, mužské sako s lesklými klopami) • kabátec (krátky kabát): vojenský kabátec (Plávka) • kabanica • kabaňa (široký kratší kabát ako súčasť mužského ľudového oblečenia) • kamizol • kamizola (krátky kabát ako súčasť ľudového oblečenia, rovnošaty): pracovná kamizola • hovor. pršiplášť (nepremokavý kabát do dažďa) • subšt. kožák (kožený kabát)
sako horný diel mužského obleku: zavesiť si sako na vešiak • kabát (od obleku): k nohaviciam si vzal fŕkaný kabát • frak (sako s vykrojenými prednými časťami a predĺženými zadnými časťami): dirigent vo fraku • smoking (sako s lesklými chlopňami)
frak, -u m. dlhší mužský večerný, slávnostný kabát, ktorého boky sú spredu vykrojené: obliecť sa do f-u, prísť vo f-u
● dostať na f., po f-u byť pokarhaný;
fráčik, -a i fráčok, -čka m. zdrob. expr.
(jeden) frak; (bez) fraku; (k) fraku; (vidím) frak; (ó) frak!; (o) fraku; (s) frakom;
(dva) fraky; (bez) frakov; (k) frakom; (vidím) fraky; (ó) fraky!; (o) frakoch; (s) frakmi;