fotel -a L -i mn. -y m. hovor. hlboké čalúnené sedadlo s operadlami, kreslo: sedieť vo f-i, sadnúť si do f-a
fotel [-t-] -la L -li pl. N -ly m.
fotel [-t-] -la L -li pl. N -ly m. ⟨fr. ‹ germ.⟩ hovor. ▶ čalúnené sedadlo s operadlami, kreslo: veľký, hlboký, vysoký f.; starý, mäkký f.; kožený, plyšový f.; sadnúť si do fotela; oddychovať vo foteli ▷ fotelík -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: sedí si vo fotelíku a háčkuje
fotel -a m., fotelka -y ž. ‹f < germ› hovor. čalúnené sedadlo s operadlami, kreslo;
fotelový, fotelkový príd.: f. poťah
fotel, fotelka p. stolička 1
stolička 1. kus nábytku s operadlami rozličným spôsobom upravený na sedenie, obyč. pre jedného človeka: kuchynská, pletená stolička; sadnúť si na stoličku • stolec (sedadlo, obyč. bez operadla, kniž. panovnícke kreslo): trojnohý stolec, kniežací stolec • stolica (väčšia stolička): vyrezávaná stolica • kreslo • hovor.: fotel • fotelka (obyč. čalúnené sedadlo s operadlami): sedieť v kresle, vo foteli, vo fotelke • klubovka (hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami): kožená klubovka • ušiak (kreslo so zvýšenými operadlami hlavy): driemať v ušiaku • taburet (nízka, obyč. čalúnená stolička bez operadla): turecký taburet • trón (slávnostné sedadlo panovníka): kráľovský trón • kniž. prestol: kniežací prestol • zastar. legátka (stolička s vyrezávaným operadlom)
2. p. zub
fotel, -a, 6. p. -i, mn. č. -y m. hovor. druh hlbokej čalúnenej stoličky s operadlom, kreslo: sedieť vo f-i, sadnúť si do f-a;
fotelový príd.: f. poťah
fodel p. fotel
fotel m. i fotela ž. (foťeľ, fodel) csl nov. čalúnená hlboká stolička, kreslo: Seďí vo foteľe aňi pán (Kociha RS); Aj gauče, aj fotele, aj šakovuo (Málinec LUČ); V izbe bola taká veliká fotela (Chocholná TRČ); Vo foteľe śe meko śedzi (V. Šariš PRE); Ja na starobu že budu u foteľe śedzec a novinki čitac, a ja muśu robic (Sobrance); Śedľi sme sebe do fodeloch, ta sme čekali, aš pridze fiškaľ (Geraltov SAB); foťeľ (Pečenice LVI)