flinta -y flínt ž. hovor. puška
● hodiť f-u do žita vzdať sa;
flintový príd.;
flintička -y -čiek ž. zdrob.
flinta -ty flínt ž.
flinta -ty flínt ž. ⟨nem. ‹ švéd.⟩ hovor. ▶ ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou, puška: poľovnícka f.; kúpiť si nemeckú flintu; nabiť, rozobrať flintu; Neraz sa mi zdalo, že by som sa zaobišiel aj bez flinty. [V. Šikula] ◘ fraz. hádzať/hodiť/zahadzovať/zahodiť/odhadzovať/odhodiť flintu do žita vzdávať sa, vzdať sa, strácať, stratiť odvahu, vopred ustupovať, ustúpiť, kapitulovať ▷ flintička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Kedysi sníval, že bude chodiť po lese s flintičkou na pleci. [P. Andruška]
flinta -y ž. ‹n < švéd› hovor. puška, ručnica (najmä poľovnícka):
● hodiť, hádzať f-u do žita stratiť, strácať odvahu pokračovať (po neúspechu), vzdať sa, vzdávať sa
flinta p. puška
puška ručná strelná zbraň s dlhou hlavňou • hovor. flinta: poľovnícka puška, flinta • hovor. zastar.: gver • kver • ručnica: dať si gver na plece • žart. pukačka • hovor. expr. búchačka • karabína (ľahká krátka puška) • zastar. vintovka (druh vojenskej pušky staršieho typu) • predovka (starý typ pušky nabíjanej spredu) • zadovka (starý typ pušky, pri ktorej sa náboj vkladá do zadnej časti komory) • vzduchovka (puška, z ktorej sa strela vypudzuje stlačeným vzduchom) • malokalibrovka • nespráv. malorážka (ľahká malokalibrová guľovnica) • guľovnica (poľovnícka puška na guľové náboje) • brokovnica (poľovnícka puška na brokové náboje)
flinta, -y, flínt ž. hovor. puška: Flinta nevypálila. (Ras.)
● hodiť, odhodiť, hádzať f-u do žita vzdať sa, vzdávať sa; vešať, zavesiť f-u na klinec prestávať, prestať niečo podnikať, konať;
flintový príd.: tech. f-é sklo optické, olovnaté;
flintička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
flinta ž. strsl, zsl, spiš, zšar puška: Ešťe i flintu u ňeho našľi (Likavka RUŽ); Miseu̯ zalučiťi aj fľintu, ľebo be ho boľi naskutku octreľiľi (Turíčky LUČ); Flintu vojág nosí pohoďenú ces chrbát (Návojovce TOP); Tak friško vitáhli flintu a narovnali lajf a nabili (Ružindol TRN); Ňeśľi fľintu na pľecu (Ďačov SAB) F. hádzať flintu do žita (Detv. Huta ZVO) - vzdávať sa ďalšieho boja, úsilia; pristaď ako židovi flinta (Bošáca TRČ) - nehodiť sa, nesvedčať; dostať flintu (Mojmírovce NIT) - stať sa hájnikom; flintisko s. zvel. expr.: Tem mau̯ aj voľáko fľinťisko staruo (V. Lom MK)
flinta ž nem puška: szamopal flynta, tak rečeny karabin (KRUPINA 1691); flinta o dwuch rulach (BECKOV 1729); flinta wetrowa vzduchovka; flinta yagerszka (s. l. 1737); -ový príd: strog flintowj dobri a pewni ((ZVOLEN) 1702); novj kohut flintový; flintovj hladkj karabin (B. BYSTRICA 1704 E); -ička, -očka (-ečka) dem: flintičku ti držať budem (AD 18. st); jáger si flintečku nabíjá (PV 18. st)