flauta -y fláut ž. drevený dychový hud. nástroj s vyšším tónom;
flautový príd.
flauta -ty fláut ž.
flauta -ty fláut ž. ⟨tal.⟩ ▶ drevený dychový hudobný nástroj s vyšším tónom: pozdĺžna (zobcová) f. pri hre sa drží pozdĺžne, podobne ako klarinet; priečna f. pri hre sa drží priečne na pravú stranu hráča; altová f. flauta s altovým zvukom; tóny flauty; skladba pre flautu; hrať na flaute; študovať hru na flaute ▷ flautička -ky -čiek ž. zdrob. expr.: vytiahol z vrecka flautičku a potichu začal na nej hrať
flauta1 -y ž. ‹t› dychový drevený hranový nástroj vysokého, jemného tónu;
flautový príd.: hud. f-é hodiny mechanický hrací stroj poháňaný hodinovým strojčekom;
flautovo prísl.
flauta2 -y ž. ‹f < hol› (v 17. stor.) obchodná plachtová loď s troma vyššími sťažňami, ktorú vyvinuli v Holandsku
flauta3 -y ž. ‹n < hol < f› šport. (v jachtingu) úplné bezvetrie
flauta, -y, fláut ž. druh dreveného dychového hudobného nástroja;
flajta p. flauta
flauta ž. (flajta, flouta, plauta) 1. csl zried. druh dychového hudobného nástroja: Ondro flajtu kúpil chlapcovi (Nandraž REV); Hrdá svaďba, ľebo aj na plauťe hraľi (Klenovec RS); Šumňe hraje na floutoj (M. Zalužice MCH); flauta (Brestovany TRN) 2. pejor. žena (často aj ako nadávka): Ešče sä aj tá stará flajta do toho staréje! (Sirk REV)
flouta p. flauta
plauta p. flauta
flauta ž, flautrovers m tal dychový hudobný nástroj: violíni, klarinétle, flautroversi, hoboi (BR 1785); hrá na flaute (DS 1795)