filter -tra L -i mn. -e m. zariadenie na zadržiavanie niekt. zložky zmesi, na zadržiavanie lúčov, zvuku ap.: f. na kávu; fotografický f.;
filtrový príd.
filter [-t-] -tra L -tri pl. N -tre m.
filter [-t-] -tra L -tri pl. N -tre m. ⟨strlat. ‹ germ.⟩ 1. ▶ zariadenie na oddelenie tuhých látok z kvapalín al. plynov, na zadržanie niektorej zložky zo zmesi al. na zadržanie nečistôt: látkový, papierový, vatový, pieskový f.; olejový f.; ochranný f.; f. vzduchu; okuliare, opaľovacie krémy s UV filtrom; f. na kávu; f. plynovej masky; cigarety s filtrom; čistiť, vymieňať filtre; znížiť únik emisií zásluhou filtrov; vodohosp. biologický f. na čistenie vody; biol. bakteriologický f. na oddeľovanie baktérií z roztokov; eltech., inform. sieťový f. slúžiaci na odfiltrovanie rušivých zložiek sieťového napätia 2. fot. ▶ farebné sklo al. fólia meniaca spektrálne zloženie svetla: interferenčný, ultrafialový, tepelný f.; kompenzačný, korekčný, konverzný, kopírovací f. 3. expr. ▶ čo brzdí činnosť, zachytáva al. skresľuje fakty a pod.: prejsť byrokratickým filtrom; Chlapom sa cez filter pálenky videlo všetko ohromne krásne a jednoduché. [J. Tallo]
filter -tra m. ‹l < germ› zariadenie na zachytávanie, pohlcovanie, oddeľovanie niečoho: tech., chem. zariadenie na zachytávanie nečistôt al. na oddeľovanie pevných látok z kvapalín al. z plynov: bubnový, diskový, pieskový f.; f. vzduchu; vod. biologický f. biofilter; biol. bakteriologický f.; voj. súčasť ochrannej masky; fyz. zariadenie na pohlcovanie niektorých druhov žiarenia; fot. optický f. pomôcka umožňujúca meniť zloženie svetla pri fotografovaní; eltech. elektrický f. elektrický obvod, obyčajne štvorpólový, prepúšťajúci určité pásma elektromagnetických vĺn; miner. vrstva hmoty prepúšťajúca povrchové vody do nižších vrstiev;
UV filter [ú vé] -tra m. ‹l› vrstva al. látka ochraňujúca pred škodlivými účinkami ultrafialového žiarenia: slnečné okuliare s UV filtrom; opaľovací krém s UV filtrom
filter mechanizmus na zadržiavanie niektorej zložky zmesi • cedič: kávový filter, cedič • sitko
filter, -tra, 6. p. -tri, mn. č. -tre m.
1. zariadenie na mechanické oddeľovanie tuhých látok od kvapalných al. plynných;
2. zariadenie, ktoré neprepúšťa napr. lúče, zvuk, elektromagnetické vlny a pod.: elektrický, optický f.;