figuratívny príd. výtvar. znázorňujúci konkrétne predmety: f-e maliarstvo
figuratívny [-t-] -na -ne príd.
figuratívny [-t-] -na -ne príd. ⟨lat.⟩ 1. výtvar. ▶ zobrazujúci (tak či onak videné) konkrétne predmety; op. abstraktný: f. umelec; figuratívne maliarstvo; figuratívne postupy; tvorba autorov figuratívnej orientácie 2. hud. ▶ využívajúci figuráciu: f. postup; figuratívna skladba
figuratívny príd. ‹l›
1. výtv. f-e umenie zobrazujúce (väčšinou tak či onak realisticky) videné predmety (op. nefiguratívne)
2. hud. f. postup využívajúci prevažne figuráciu 2;
figuratívne prísl.;
figuratívnosť -ti ž.
figuratívny p. obrazný
obrazný založený na obraze; vyjadrený nepriamo, obrazom: obrazné stvárnenie skutočnosti v poézii • lit. al. lingv. metaforický • prenesený: obrazný, metaforický význam slova • symbolický (založený na ustálenom obraze, na symbole): holubica je symbolickým znázornením mieru • alegorický (vyjadrený symbolickým obrazom) • odb. figuratívny
p. aj nepriamy