figa -y fíg ž. dužinatý sladký plod figovníka (ovocie): sušené f-y
● ukázať (niekomu) f-u vyjadriť zápor, odmietnutie; mať, dostať, dať niekomu f-u (drevenú, borovú) celkom nič;
figový príd.: f. list i fraz. čo slúži na zastieranie, zatajovanie niečoho
figa figy fíg ž.
figa figy fíg ž. ⟨nem. ‹ román.⟩ 1. ▶ sladký dužinatý plod figovníka obyčajného: zrelé, šťavnaté figy; vence sušených fíg; pochutnať si na figách 2. hovor. ▶ strom rodiaci figy, figovník: na pobreží rastú, kvitnú figy ◘ fraz. na figu zle: ako sa máš? - na figu; byť na figu nebyť na nič; dať niekomu/mať/dostať figu [borovú/drevenú/makovú] celkom nič; robiť si z niečoho, z niekoho figu [borovú/drevenú/makovú] nerobiť si z ničoho, z nikoho nič; stáť za figu byť bezcenný, nemať hodnotu; ukázať niekomu figu vyjadriť zápor, odmietanie
Figa Figy ž.
obec na strednom Slovensku v Rimavskosobotskom okrese východne od Rimavskej Soboty;
Figan -na pl. N -nia m.;
Figianka -ky -nok ž.;
figiansky -ka -ke príd.
figa -y ž. ‹n < provens› dužinaté sladké ovocie figovníka:
● ukázať niekomu f-u vyjadriť zápor, odmietnutie; mať, dostať, dať niekomu f-u (drevenú, borovú) celkom nič;
figový príd.: f. list list figovníka; (vo výtvarných dielach) jeho napodobnenina zakrývajúca ohanbie
nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figu • hovor. expr. šuviks • hovor. nula: dostať nulu • vulg. hovno
2. p. niktoš 1
figa, -y, -fíg ž. druh južného ovocia, plod figovníka: sušené f-y
● hovor. mať, dať niekomu, dostať (drevenú, borovú) f-u celkom nič, vôbec nič; ukázať (niekomu) f-u ukázať palec vstrčený medzi ukazováčik a prostredný prst na znak záporu, výsmechu, odmietania; figu (borovú, drevenú) výraz záporu;
figový príd. pochádzajúci z figy, z figovníka: f. list;
pren. vo výtvarníctve jeho napodobenina zakrývajúca ohanbie
figa ž. (fíga) 1. csl druh južného ovocia, plod figovníka: Na Vianoce nám pod jedličkou kúpeľi aj fige (Pukanec LVI); Dakedi si mohól kúpid venec figi za korunu (Roštár ROŽ); Na jurmarkoch predavaľi cale vence figoch (Torysa SAB); fíga (Čičmany ŽIL) F. dostať figu drevenú (Bobrovec LM) - nedostať nič; ukiazaď ňiekomu figu (Rim. Píla RS) - ukázať palec vstrčený medzi ukazováčik a prostredný prst na znak záporu; na figu śe bavic (Jenkovce SOB) - druh detskej hry 2. gem pripražený spodok roztápaného masla v kastrole: Ja̋ mám rada aj halúški s figó (Turčok REV)
figa [-ga, -ka] ž tal/nem, fík [-g, -k] m lat 1. figovník obyčajný Ficus carica: fyk gest strom (HL 17. st); Feigenbaum: fik, fika (GU 1797); caprificus: planý fík (VTL 1679); wilder Feigenbaum: planá fjka (GrP 1771) 2. plod figovníka: warziti ffiky s zukrem (UHROVEC 1545); wezmy frissnych figuow (RT 17. st); fjk tlačeny; suche fjki (KS 1763) F. praedicante, toto gest twa z duboweho figa wikresana consequentia (DuH 1726) nezmyselná; z trný neňy možné ffygy zebrat (PP 1734) nemožno chcieť nemožné 3. bot rastlina z rodu ríbezľa Ribes: oenas: winnička, fjk, rywizl (KS 1763) 4. med výrastok, polyp, nádor: proty fiku w zadku; proti krwotočnimu fiku (RN 17.-18. st); polyposus: kdo na nosy fjk aneb hubu má (KS 1763) L. expr digitum ostendere: fjk ukázati (KS 1763) palec vstrčený medzi ukazováčik a prostredný prst na znak výsmechu; -ový príd k 2, 4: ficus: fikovy strom (LD 18. st) figovník; (koreň) odgima palčiwost a bolest fikowu (RN 17.-18. st); L. bradavice fikowé hojí (TS 1771) výrastky; fíček dem k 1: ficulus: fjček, fjkowy stromček (KS 1763) L. Grossulus: nezrale fičky (NP 17. st) bot egreš obyčajný Grossularia uva-crispa
fík p. figa