figúra -y -gúr ž.
1. umelo zhotovená postava; socha: bronzová f. koňa a jazdca
2. postava: ženská f.; hovor. má dobrú f-u; známa f. osobnosť známa niečím svojráznym; komická f. (aj v lit. spracovaní)
3. obrazec, vzorec, schéma: tanečná, krasokorčuliarska f.; štyl. básnická ozdoba;
figurálny príd. k 2, 3: f-a maľba, f. motív;
figurálne prísl.;
figúrka -y -rok ž. zdrob. k 1, 2: f. koňa, šachové f-y
figúra -ry figúr ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ umelo zhotovená postava: vypchatá handrová f. bábka; bronzová f. jazdca na koni socha; modelovať hlinené, sadrové figúry; Pripomínal figúru z panoptika. [P. Karvaš] 2. ▶ podoba ľudského tela so zreteľom na výzor; syn. postava: ženská f.; mať akurátnu figúru; Chce sa stať speváčkou, ale nemá na to ani hlas, ani figúru. [J. Kot] 3. expr. ▶ osoba vyznačujúca sa niečím svojráznym: sused je čudná f.; v románe vystupujú komické figúry; rázovitá figúra Ábel Prievozník [P. Karvaš] 4. ▶ určená podoba, schéma; jej realizácia: dvíhaná krasokorčuliarska f.; nebezpečná lyžiarska f.; trénovať tanečné figúry; genet. deliaca, achromatická f. usporiadanie chromozómov pri delení jadra 5. lingv., lit. ▶ jazyková ozdoba založená na osobitnom využití slov a ich usporiadaní: štylistická, básnická, rečnícka f. 6. hud. ▶ krátky melodicko-rytmický útvar: melodická, harmonická, rytmická f. 7. šach. ▶ kameň, ktorého chod a pôsobnosť sú totožné: ľahká f. strelec al. jazdec; kombinovaná f. ktorej pohyblivosť je súhrnom pohyblivosti dvoch al. viacerých figúr 8. obyč. pl. figúry kart. ▶ karty eso, kráľ, dáma, dolník (chlapec) vo francúzskych a anglických kartách a eso, kráľ, horník, dolník v mariášových kartách ▷ figúrka -ky -rok ž. zdrob. k 1, 3: vosková, pozlátená f.; biela, čierna šachová f.; vyrezávané, drevené, keramické figúrky; f. zo šúpolia; malomeštiacke figúrky ◘ fraz. nastrčená figúrka/figúra vykonávateľ vôle iného; byť [iba] figúrkou [na šachovnici] a) byť bezvýznamný b) byť manipulovateľný
figúrka -y ž.
1. predmet z dreva, kovu, umelej hmoty a pod. zobrazujúci postavu, zviera a pod.: šachová f.
● byť len (obyčajnou) f-ou v hre bezvýznamným činiteľom
2. zdrob. k figúra 2: komické f-y z románu postavičky;
figúrkový príd.
figúra, -y, -gúr ž.
1. umele zhotovená postava, socha;
pren. nastrčený, nesamostatný človek, bábka: Ty si figúra, to si pamätaj. (Heč.)
2. postava vo všeobecnosti, často humoristická: komická, smiešna f.; papierová f. neživotný, schematický literárny hrdina;
3. vzorec, obrazec, schéma;
hud. krátky hudobný melodický i rytmický motív;
filoz. vzorec pre útvary sylogizmu;
štyl. jazyková ozdoba utvorená zvláštnym usporiadaním slov al. viet: básnická f.; prvok tanca utvorený charakteristickými pohybmi: figúra zo štvorylky (Vans.);
šport. obrazec, podoba určitého cviku;
geom. grafické znázornenie obrazca, nákres;
4. (obyč. v mn. č.) malé drobné predmety určitej podoby pri šachovej hre: šachové f-y, rozostaviť f-y;
figúrka, -y, -rok ž. zdrob. k 1, 2, 4
figúrka, p. figúra
(jedna) figúrka; (bez) figúrky; (k) figúrke; (vidím) figúrku; (ó) figúrka!; (o) figúrke; (s) figúrkou;
(dve) figúrky; (bez) figúrok; (k) figúrkam; (vidím) figúrky; (ó) figúrky!; (o) figúrkach; (s) figúrkami;