fialový príd. majúci farbu fialiek, modročervený: f-á farba, f-é pery;
do fialova → dofialova;
na fialovo → nafialovo;
fialovo prísl.
fialový -vá -vé príd.
fialový -vá -vé príd. ▶ majúci farbu kvetov fialky, fialkový: f. kvietok; f. nádych orgovánu; fialová látka; fialové šaty; fialové pery; Pekne si ťa podá, že budeš fialový až zmodrieš. [L. Ballek]
fialový príd. ‹n < l› majúci farbu kvetov fialiek, vznikajúci zmiešaním červenej a modrej: bot. divozel f.; zool. májka f-á; astron. f-á vrstva vrstva v atmosfére Marsu v podstatnej miere rozptyľujúca fialové a ultrafialové žiarenie;
fialový majúci farbu fialiek, modročervený • hovor. lilavý: smútočné fialové stuhy; fialové, lilavé hlavy kosatcov • svetlofialový • bledofialový • slabofialový • hovor.: bledolilavý • svetlolilavý (fialový so svetlým odtienkom) • ametystový (bledofialový ako ametyst): ametystová farba skla • orgovánový (fialový ako orgován) • ružovofialový (fialový do ružova) • červenofialový • cyklámenový • cviklový • cviklovočervený (fialový do červena): červenofialový, cyklámenový klobúk; cviklovočervený nos • tmavofialový (fialový s tmavým odtienkom) • zlatofialový (so zlatým odtienkom) • fialkastý • fialkovastý • hovor.: lilavkavý • lilavkastý (sfarbený do fialova) • zastar. violetový
fialový príd. modročervený, sfarbený ako fialka, lilavý: f. kvet, f-á farba, f-é šaty, f-é pery;
na fialovo, do fialova (sfarbený);
fialový príd. 1. modročervený: Naša malina má fijalové plodi (Trakovice HLO) 2. v dvojslovnom názve ozdobnej rastliny: fijaloví koreň (Štefanov SEN) - bot. kosatec florentský (Iris florentina)