fialka [fi-a-] -y -liek ž. jarná rastlina s tmavofialovými voňavými kvietkami, bot. Viola
● skromná ako f. veľmi; iron. (to je) dobrá, pekná f. morálne pochybná osoba;
fialkový príd.: f-á vôňa; f-á farba ako má fialka;
fialôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
fialka [fi-a-] -ky -liek ž.
fialka -ky -liek ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ ▶ rod z čeľade fialkovitých zahrnujúci jednoročné i trváce rastliny nízkeho vzrastu, často so zakoreňujúcimi poplazmi a dlhostopkatými päťlupienkovými fialovými, modrými, bielymi al. žltými kvetmi: voňavé fialky; kytička fialiek; natrhať si fialky; Zrúbem ťa liacami tak, že budeš belasá ako fialka. [A. Chudoba]; bot. f. voňavá Viola odorata; f. trojfarebná Viola tricolor; f. roľná Viola arvensis; f. biela Viola alba ◘ fraz. skromná ako fialka (obyč. o žene) veľmi; iron. [to je] dobrá/pekná fialka a) morálne pochybná osoba b) prefíkaná osoba; expr. voňať fialky odspodu byť mŕtvy ▷ fialôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: Ja som kvietok - fialôčka, aké nebo, také očká. [K. Bendová]
fialka -y ž. ‹n < l›
1. bot. drobná bylina rodu Viola s modrými, fialovými al. žltými voňavými súmernými kvetmi, fialka voňavá (bot.)
2. zool. kožná pachová žľaza líšky umiestnená na chrbtovej strane koreňa chvosta;
fialkový príd.: f-é oči majúce farbu ako fialky; odb. f. kameň červené povlaky na vlhkých kameňoch spôsobené riasou Trentepohlia iolithus; f-á silica
fialka, -y, -liek ž. voňavý lúčny i záhradný kvietok; bot. f. voňavá (Viola odorata), f. alpská (V. alpina);
pren. expr. o prefíkanom, huncútskom človekovi: dobrá f.;
fialkový príd.: f. lístok, f-á vôňa; f-á farba;
fialôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
fajalka p. fialka
feľajka p. fialka
fialka ž. (feľajka, fajalka) 1. csl voňavý kvietok, bot. fialka voňavá (Viola odorata): Po ceľej zahraďe rozvoňiavajú ťie tvoje feľajke (Pukanec LVI); F cinteri rostnú fijau̯ki (Hlboké SEN); Fijau̯ki rostnú viečinu ve scíňe (Jablonové MAL); Letné fijalki kvitnú v leťe a velmi voňajú (Návojovce TOP); Fijalki zbirame do takich puketoch (Torysa SAB) 2. strsl, zsl expr. prefíkaný človek, huncút, lapaj: To je dobrá fijalka! (Rochovce ROŽ); Hermína, to je feľajka, tú každí pozná (Pukanec LVI); Ti si teda dobrá fijalka, ako viďím! (Ludanice TOP); fajalka (Hliník n. Hron. NB); fialenka ž. zdrob. expr. k 1: fijalenka (Bošáca TRČ)
fajalčička p. fialka
fialka [fi(j)al-, felaj-] ž lat/nem bot rastlina s rodu f. Viola: fialka, hyacynth (OP 1685); pol hrsti swietleg sprosteg fialky (RT 17. st); modre figalky (L. MICHAL 17. st); z belasych fialek (PL 1787) L. libežne wonegiceg garnieg fialky (RT 17. st) f. voňavej V. odorata; bieleg fialky (RT 17. st) V. alba; lupinus: chlupata fialka (KS 1763) vlčí bôb Lupinus; viola nocturna: fialka nočná (PR 18. st) večernica voňavá Hesperis matronalis; polny fialka (KS 1763) f. trojfarebná, V. tricolor; leucojum: zlta fialka (PR 18. st) cheirant; žlute zimnj ffigalky (HT 1760) cheirant; x. pren fialka poniženosti (WS 18. st) symbol skromnosti, pokory; -ový príd 1. k fialka: medeniczka k fialkowemu softu suca (L. JÁN 1683); semeno figalkové (L. MICHAL 17. st E); dwe ližičky fyalkoweho olege (RT 17. st); violarium: fialkova zahrada (LD 18. st) 2. sfarbený do fialova, fialový: životek figalkoweg barwy (TRENČÍN 1661); sukna felajkoweg farby (PUKANEC 1791) L. amethystus: fialkowy kameň (KS 1763) ametyst 3. kosatcový: ireatum viola: fyalkowy flastr (TT 1745); vtluč fjalkowýho korena (PL 1787); fialôčka [-eč-], -(č)ička [fialička, fajalčička] dem expr: tri belasje fajalčički (PL 1787); krásne fialečky (PV 18. st); pren oslovenie milej osoby: pozdrawená buď Marya, wonna fialičko (UZ 1722)