fejtón -u m. publ. útvar písaný živým, vtipným spôsobom;
fejtónový príd.: f. spôsob podania
fejtón -nu pl. N -ny m.
fejtón -nu pl. N -ny m. ⟨fr.⟩ lit. ▶ krátky publicistický útvar s aktuálnou tematikou, podaný ľahko, živo a vtipne; rozhlasová relácia tohto druhu: úsmevný f.; poetické a vtipné fejtóny; f. o hubách; fejtóny z ciest; zbierka fejtónov; skladať veršované fejtóny; Len ty s fejtónmi neprestávaj. [I. Kadlečík]; Zložitosť svojej povahy nám osvetľuje fejtónom Nepriateľ ľudstva. [LT 1998] ▷ fejtónik -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: čo je s mojím fejtónikom?
fejtón -u m. ‹f› krátka, vtipná a zaujímavá stať v novinách s aktuálnou tematikou, podaná ľahko, zábavne, uverejnená obyčajne pod čiarou; rozhlasová relácia tohto druhu;
fejtónový príd.
črta 1. charakteristická vlastnosť človeka, veci, javu: povahové črty človeka • stránka: zlé, dobré stránky žiakov • znak: dedičné znaky; hlavné znaky doby • kniž. rys: každé mesto má svoje rysy • expr. punc (výrazná črta): esejistický punc knihy • charakter • ráz (čiastočný): dedina má charakter, ráz podhorského mestečka
2. menší prozaický literárny útvar: životopisná črta • skica • hovor. škica: cestopisná skica, škica • lit. causerie [vysl. kózri] (vtipná úvahová črta) • fejtón • besednica (krátky publicistický útvar písaný vtipným spôsobom): písať fejtóny, besednice • zastar. zábavnica
3. p. čiara 1
fejtón p. črta 2
fejtón (star. pís. i feuilleton), -u m. literárny útvar menšieho rozsahu, písaný živo, vtipne, duchaplne o zaujímavých veciach, uverejňovaný v novinách al. časopisoch obyč. pod čiarou, star. besednica;
fejtónový príd.: f. štýl;
fejtónik, -a m. zdrob. expr.