fasáda -y -sád ž. priečelie: baroková f.;
pren. zovňajšok, povrch: to všetko je iba f.;
fasádový, fasádny príd.
fasáda -dy fasád ž.
fasáda -dy fasád ž. ⟨fr. ‹ tal.⟩ 1. ▶ vonkajšia stena budovy, priečelie; jej konečná úprava: hlavná, nádvorná f.; baroková, neskorogotická, secesná f.; špinavá, vybielená, zanedbaná f. domu; čistiť sklenenú fasádu hotela; Aké významné nálezy skrýva nenápadná fasáda prestavovanej budovy bývalého Pálfiho paláca. [Vč 1983] 2. hovor. expr. ▶ vonkajšia podoba, výzor, vzhľad; predná časť ľudskej hlavy, tvár: Naleteli na jeho peknú fasádu, na bezchybný úsmev. [P. Štrelinger]; Fasádu má, obliekať sa vie. [J. Beňo]; Chceš, aby som ti zmaľoval fasádu? [M. Čeretková-Gállová]
fasáda -y ž. ‹f < t› archit. vonkajšia stena budovy, priečelie; jej konečná úprava: hlavná, nádvorná f.; pren. pejor. povrch v protiklade s obsahovou hodnotou; hovor. expr. nalíčenie tváre, tvár;
fasádny, fasádový príd.: f-a omietka; f. motív; f-ý obklad
fasáda 1. p. predok2 2. p. vonkajšok 2
povrch 1. vonkajšia plocha obaľujúca niečo, vonkajšia strana niečoho • vrch: povrch, vrch látky • líce (op. opak, rub): obrátiť rukáv na líce • zastar. površie • odb. zvršok (povrchová časť niečoho): železničný zvršok • pren. fasáda
2. p. vonkajšok 2
predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla
fasáda, -y, -sád ž.
1. čelná, predná vonkajšia strana budovy, priečelie;
2. ozdoba na prednej strane budovy;
fasádový i fasádny príd.: f-á (f-a) stena, f-á (f-a) omietka
fačáda p. fasáda
fasáda i fačáda ž. ozdoba na prednej vonkajšej strane budovy; priečelie: Aľe sťe si urobiľi krásnu fasádu (Lipt. Hrádok LM); Ňe_še už ňerobia fačadi na domoch (Smižany SNV); Na murovanim dome biľi take fačadi na paradu (Dl. Lúka BAR)
fasáda [-čá-] ž fr/tal ozdoba na prednej strane budovy: mury su murarskymy faczadamy sporadane (DUBNICA n. V. 1723)