farnosť -i ž. cirk. spoločenstvo veriacich zverené duchovnej správe farára; cirkevná oblasť
farnosť -ti -tí ž. ▶ najnižšia cirkevná správna jednotka s vlastným kostolom a duchovným správcom, farárom; obvod farského úradu: evanjelická, rímskokatolícka f.; slovenské farnosti v Kanade; zmiešané farnosti s veriacimi rôznych národností; matrika, kronika farnosti; správca gréckokatolíckej farnosti; kaplán podlieha vo farnosti farárovi
farnosť -ti ž. ‹n < l < g› cirk. spoločenstvo veriacich zverené duchovnej správe farára; najmenšia územná správna jednotka vymedzená biskupom, s vlastným kostolom a správcom
farnosť najmenšia cirkevná správna jednotka • fara: bohatá farnosť, fara
farnosť, -ti ž. obvod farského úradu; cirkevná obec
(jedna) farnosť; (bez) farnosti; (k) farnosti; (vidím) farnosť; (ó) farnosť!; (o) farnosti; (s) farnosťou;
(tri) farnosti; (bez) farností; (k) farnostiam; (vidím) farnosti; (ó) farnosti!; (o) farnostiach; (s) farnosťami;