Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma

farbiť nedok.

1. natierať farbou, dávať na niečo, do niečoho farbu: f. látku, vajíčka, f. načerveno; f. (si) vlasy, líca

2. dodávať farebný odtieň, sfarbovať: jeseň f-í lístie dozlata

3. poľov. slang. krvácať

// farbiť sa nadobúdať farbu, sfarbovať sa: listy sa už f-ia dožlta

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
farbiť ‑í ‑ia nedok.; farbiť sa

farbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (čo) ▶ nanášať farbu na povrch predmetu, natierať farbou, farbiacou látkou: f. plot; f. stenu latexom; f. si líca, vlasy; f. veľkonočné vajíčka; f. karosériu striekaním; Kurkuma sa používa na farbenie masla, pečiva, syrov, likérov a rôznych druhov cesta. [VNK 2001]
2. (čo) ▶ ponorením do špeciálneho roztoku meniť pôvodnú farbu, sfarbenie na požadovanú farbu: f. vlákna; f. látku čajovým odvarom; f. blúzku načierno; silon sa dobre farbí
3. (čo) ▶ dodávať (obyč. ľudskému tkanivu al. pleti) farbu; syn. sfarbovať: líca jej farbí rumenec; Krv sa hlási, farbí uši radostnými odtieňmi. [A. Ferko]
4. poľov. ▶ (o zveri) krvácať pri postrelení: ranený jeleň farbí
dok. k 1, 2nafarbiť, zafarbiť, k 3sfarbiť


farbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1.nadobúdať farebný ráz: na jeseň sa listy farbia dohneda; Nebo sa farbilo striebristým nádychom budúceho slnka. [A. Plávka]
2. hovor. ▶ používať farbičky, kozmetické prípravky; syn. maľovať sa: veľmi sa farbí; farbí sa pred zrkadlom
3.dať si zmeniť farbu, obyč. vlasov: f. sa v kaderníctve
dok. k 1sfarbiť sa, k 2nafarbiť sa, k 3zafarbiť sa


nafarbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naniesť farbu na povrch predmetu, natrieť farbou, farbiacou látkou; syn. zafarbiť: n. steny nabielo; n. bránku; n. veľkonočné vajíčka; n. plátno; marcipán nafarbíme potravinárskou farbou; Pozri, Jožo, koľko ich je, už nemusíš zbierať, nafarbíme ich [pierka] olejovkami. [K. Bendová]; Pred dvermi nafarbenými na žlto sa starena opäť zastavila. [E. Farkašová]
2. (komu čo) ▶ (o vlasoch, riasach) upraviť, zvýrazniť al. zmeniť farbu použitím kozmetickej farbiacej zmesi: n. zákazníčke vlasy; najskôr si nafarbite odrastené korienky, potom celú dĺžku vlasov; nafarbil si šedivejúce fúzy načierno; Keď prídeš ku mne, vytrhám ti obočie a zvyšok nafarbím, aj riasy. [P. Ševčovič]
3. hovor. (čo (komu, čím)) ▶ naniesť na tvár mejkap, líčidlá a tak upraviť, nalíčiť, namaľovať: n. si líca; n. si pery červeným rúžom; spolužiačky chodia do školy nafarbené; po prvom nafarbení odtlačte ústa do vreckovky
nedok.farbiť


nafarbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. 1. hovor. (ako) ▶ upraviť sa al. dať sa upraviť farbením, nanesením farbiacej zmesi na vlasy, zafarbiť sa: n. sa na blond, na hnedo; keď sa takto nafarbíte, vaše vlasy budú vyzerať veľmi prirodzene
2. hovor. zried.naniesť si na tvár, na časti tela farbu, mejkap, výrazne sa namaľovať: n. sa ako klaun; Ja som sa nafarbil sám. [K. Jarunková]
nedok.farbiť sa


nefarbený -ná -né príd. ▶ majúci pôvodnú farbu, ktorý nie je natretý, napustený al. ozdobený farbou, prírodný; op. farbený: n. papier; nefarbená bavlna, kožušina, tkanina; sveter z nefarbenej ovčej vlny; prípravok vhodný na nefarbené vlasy; Rakvy z nehobľovaných, nefarbených dosák. [L. Ťažký]; Zbledol, privrel oči, viečka mu nadobudli farbu nefarbenej voskovej sviečky. [J. Johanides] ▷ ↗ i farbiť

farbiť nedok. ‹n›

1. (čo) natierať, napúšťať farbou

2. (čo) dodávať farebný odtieň, sfarbovať

3. poľov. (o postrelenej zveri) krvácať

farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovaťhovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbamimaľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechtylíčiťhovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii


maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinuhovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papierihovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok

2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila očihovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlomhovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbamilíčiťmaskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov

3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

farbiť, -í, -ia, rozk. -i nedok.

1. (čo) natierať, napúšťať farbou: f. látky, kože, tkaniny, šaty, plátno, vajcia, dlážku; f. niečo na červeno, na žlto, do zelena, do modra; f. si tvár, pery;

2. (čo) dodávať niečomu farbu, sfarbovať: A netrpezlivosť už farbí mu líce. (Tim.)

3. žart. zried. hovoriť nepravdu, šialiť: Dopovedz: alebo si farbil a heglo ťa, keď si chcel povedať, čo je nepravda. (Kuk.)

4. poľov. slang. (o postrelenej zveri) krvácať;

dok. k 1 zafarbiť, nafarbiť k 2 sfarbiť

|| farbiť sa

1. dostávať, nadobúdať farbu: Čosi melancholické veje z potemnelých hôr, farbiacich sa v krásnych odtienkoch do žlto-červenkava. (Podj.)

2. hovor. maľovať si tvár, líca, pery, maľovať sa: len sa cifrovať, farbiť (Taj.);

dok. k 1 sfarbiť sa, zafarbiť sa, k 2 nafarbiť sa

Morfologický analyzátor

farbiť nedokonavé sloveso
(ja) farbím VKesa+; (ty) farbíš VKesb+; (on, ona, ono) farbí VKesc+; (my) farbíme VKepa+; (vy) farbíte VKepb+; (oni, ony) farbia VKepc+;

(ja som, ty si, on) farbil VLesam+; (ona) farbila VLesaf+; (ono) farbilo VLesan+; (oni, ony) farbili VLepah+;
(ty) farbi! VMesb+; (my) farbime! VMepa+; (vy) farbite! VMepb+;
(nejako) farbiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor