farbiť nedok.
1. natierať farbou, dávať na niečo, do niečoho farbu: f. látku, vajíčka, f. načerveno; f. (si) vlasy, líca
2. dodávať farebný odtieň, sfarbovať: jeseň f-í lístie dozlata
3. poľov. slang. krvácať
// farbiť sa nadobúdať farbu, sfarbovať sa: listy sa už f-ia dožlta
farbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -biaci -bený -benie nedok. 1. (čo) ▶ nanášať farbu na povrch predmetu, natierať farbou, farbiacou látkou: f. plot; f. stenu latexom; f. si líca, vlasy; f. veľkonočné vajíčka; f. karosériu striekaním; Kurkuma sa používa na farbenie masla, pečiva, syrov, likérov a rôznych druhov cesta. [VNK 2001] 2. (čo) ▶ ponorením do špeciálneho roztoku meniť pôvodnú farbu, sfarbenie na požadovanú farbu: f. vlákna; f. látku čajovým odvarom; f. blúzku načierno; silon sa dobre farbí 3. (čo) ▶ dodávať (obyč. ľudskému tkanivu al. pleti) farbu; syn. sfarbovať: líca jej farbí rumenec; Krv sa hlási, farbí uši radostnými odtieňmi. [A. Ferko] 4. poľov. ▶ (o zveri) krvácať pri postrelení: ranený jeleň farbí ▷ dok. k 1, 2 ↗ nafarbiť, zafarbiť, k 3 ↗ sfarbiť
farbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -biaci sa -benie sa nedok. 1. ▶ nadobúdať farebný ráz: na jeseň sa listy farbia dohneda; Nebo sa farbilo striebristým nádychom budúceho slnka. [A. Plávka] 2. hovor. ▶ používať farbičky, kozmetické prípravky; syn. maľovať sa: veľmi sa farbí; farbí sa pred zrkadlom 3. ▶ dať si zmeniť farbu, obyč. vlasov: f. sa v kaderníctve ▷ dok. k 1 ↗ sfarbiť sa, k 2 ↗ nafarbiť sa, k 3 ↗ zafarbiť sa
nafarbiť -bí -bia -bi! -bil -biac -bený -benie dok. 1. (čo (čím)) ▶ naniesť farbu na povrch predmetu, natrieť farbou, farbiacou látkou; syn. zafarbiť: n. steny nabielo; n. bránku; n. veľkonočné vajíčka; n. plátno; marcipán nafarbíme potravinárskou farbou; Pozri, Jožo, koľko ich je, už nemusíš zbierať, nafarbíme ich [pierka] olejovkami. [K. Bendová]; Pred dvermi nafarbenými na žlto sa starena opäť zastavila. [E. Farkašová] 2. (komu čo) ▶ (o vlasoch, riasach) upraviť, zvýrazniť al. zmeniť farbu použitím kozmetickej farbiacej zmesi: n. zákazníčke vlasy; najskôr si nafarbite odrastené korienky, potom celú dĺžku vlasov; nafarbil si šedivejúce fúzy načierno; Keď prídeš ku mne, vytrhám ti obočie a zvyšok nafarbím, aj riasy. [P. Ševčovič] 3. hovor. (čo (komu, čím)) ▶ naniesť na tvár mejkap, líčidlá a tak upraviť, nalíčiť, namaľovať: n. si líca; n. si pery červeným rúžom; spolužiačky chodia do školy nafarbené; po prvom nafarbení odtlačte ústa do vreckovky ▷ nedok. ↗ farbiť
nafarbiť sa -bí sa -bia sa -bi sa! -bil sa -biac sa -bený -benie sa dok. 1. hovor. (ako) ▶ upraviť sa al. dať sa upraviť farbením, nanesením farbiacej zmesi na vlasy, zafarbiť sa: n. sa na blond, na hnedo; keď sa takto nafarbíte, vaše vlasy budú vyzerať veľmi prirodzene 2. hovor. zried. ▶ naniesť si na tvár, na časti tela farbu, mejkap, výrazne sa namaľovať: n. sa ako klaun; Ja som sa nafarbil sám. [K. Jarunková] ▷ nedok. ↗ farbiť sa
nefarbený -ná -né príd. ▶ majúci pôvodnú farbu, ktorý nie je natretý, napustený al. ozdobený farbou, prírodný; op. farbený: n. papier; nefarbená bavlna, kožušina, tkanina; sveter z nefarbenej ovčej vlny; prípravok vhodný na nefarbené vlasy; Rakvy z nehobľovaných, nefarbených dosák. [L. Ťažký]; Zbledol, privrel oči, viečka mu nadobudli farbu nefarbenej voskovej sviečky. [J. Johanides] ▷ ↗ i farbiť
farbiť nedok. ‹n›
1. (čo) natierať, napúšťať farbou
2. (čo) dodávať farebný odtieň, sfarbovať
3. poľov. (o postrelenej zveri) krvácať
farbiť natierať farbou, dávať na niečo farbu • sfarbovať • hovor. expr. štrajchať: farbí, sfarbuje, štrajchá steny, vajíčka veselými farbami • maľovať (časti ľudského tela): farbí, maľuje si líca, nechty • líčiť • hovor. šminkovať (maskovať v divadle a pod.): líči, šminkuje hercov pred vystúpením v televízii
maľovať 1. zobrazovať niečo pomocou farieb • kresliť: maľovať, kresliť jesennú krajinu • hovor. štrajchať (nedbanlivo maľovať, obyč. rovné čiary): štrajchal štetcom po papieri • hovor. expr. machliť (škaredo, neúhľadne maľovať): machlil nový nepodarok
2. farbami ozdobovať (obyč. tvár) • farbiť: ženy sa rady maľujú; výrazne si farbila oči • hovor. šminkovať: šminkovala sa pred zrkadlom • hovor. expr. machliť (nevkusne maľovať): machlila si oči krikľavými farbami • líčiť • maskovať (maľovaním vytvárať nový vzhľad, obyč. v divadle): maskér líčil, maskoval hercov
3. p. líčiť 1 4. p. písať 1 5. p. biť 2
farbiť, -í, -ia, rozk. -i nedok.
1. (čo) natierať, napúšťať farbou: f. látky, kože, tkaniny, šaty, plátno, vajcia, dlážku; f. niečo na červeno, na žlto, do zelena, do modra; f. si tvár, pery;
2. (čo) dodávať niečomu farbu, sfarbovať: A netrpezlivosť už farbí mu líce. (Tim.)
3. žart. zried. hovoriť nepravdu, šialiť: Dopovedz: alebo si farbil a heglo ťa, keď si chcel povedať, čo je nepravda. (Kuk.)
4. poľov. slang. (o postrelenej zveri) krvácať;
dok. k 1 zafarbiť, nafarbiť k 2 sfarbiť
|| farbiť sa
1. dostávať, nadobúdať farbu: Čosi melancholické veje z potemnelých hôr, farbiacich sa v krásnych odtienkoch do žlto-červenkava. (Podj.)
2. hovor. maľovať si tvár, líca, pery, maľovať sa: len sa cifrovať, farbiť (Taj.);
dok. k 1 sfarbiť sa, zafarbiť sa, k 2 nafarbiť sa