farba -y -rieb ž.
1. vlastnosť vecí, javov vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozlič. vlnovej dĺžky: červená, pastelová, krikľavá f., f-y dúhy
2. farbivo: olejové, vodové, latexové f-y; natierať f-u, f-ou
3. prirodzené sfarbenie pleti: ľudia bez rozdielu f-y; mať dobrú, zdravú f-u dobre vyzerať
4. zvukové zafarbenie, timbre: f. hlasu, hudobného nástroja
5. symbol príslušnosti k nejakému spoločenstvu (napr. podľa zástavy): hájiť národné, klubové f-y reprezentovať národ, klub
6. karty s rovnakým označením (napr. zeleň, červeň)
7. poľov. slang. krv
● → hrať všetkými f-ami; → vyjsť s f-ou (von)
farba -by farieb ž.
farba -by farieb ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ vlastnosť vecí, javov vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky: biela, modrá, ružová f.; jahodová f.; tmavohnedá, zelenkastá, oranžovožltá f.; sýta f. zelene; dúhové farby; tlmené, teplé tóny farieb; pestré farby kvetov; pochmúrna, gýčová, vyzývavá f. oblečenia; harmónia, škála farieb; ostrosť farieb; jeseň hýri farbami; kombinovať, vnímať farby □ vysielať vo farbe používať technológiu, ktorá umožňuje farebné vysielanie televízie 2. ▶ farbiaca látka; syn. farbivo: temperové, olejové, vodové farby; acetónová, fermežová, latexová f.; prášková, tekutá f.; lesklá, matná f.; f. rozpustná vo vode; používať farbu na líca; kúpiť si farbu na vlasy; miešať, rozrábať náterovú farbu; nanášať kryciu, základnú farbu; látka púšťa farbu; farby časom blednú 3. ▶ sfarbenie pleti: prirodzená f. líc; ľudia všetkých farieb všetkých rás; mať dobrú, zdravú farbu dobre vyzerať; Na vzduch ti treba ísť, aby líčka farby nabrali. [M. Komorová]; Jeho tvár nasiakla mestskou farbou. [P. Andruška] 4. ▶ symbol príslušnosti k istému spoločenstvu: f. cechu; obhajovať národné farby; obľubovať klubové farby; Farby svojej rodiny dobre hájili aj ďalšie deti z rozkošatenej populácie Večerníka. [Vč 1988] 5. ▶ súhrn akustických vlastností zvuku spôsobujúcich rôznosť vnemu, timbre: f. hlasu; A tá farba reči, taká sýta, akoby ju bol už niekedy počul. [A. Kostolný]; Na úpravu farby zvuku je zapojený filter. [El 1981]; hud. f. tónu charakteristika zvuku daná vzájomným pomerom intenzít jednotlivých alikvotných tónov tvoriacich výsledný zvuk 6. kart. ▶ karty s rovnakým označením (červeň, zeleň, žaluď, guľa): tromfová f. ktorá má v danej hre vyššiu (prebíjaciu) silu než ostatné farby; ctiť farbu povinnosť priložiť na vynesenú farbu kartu rovnakej farby; Skočila jej do karát mrcha farba. [J. Heroldová] 7. poľov. ▶ krv zvieraťa: Pri zásahu odrežú zveri srsť a v svalstve vyrežú dieru, ktorou voľne vyteká farba. [M. Kulich] ◘ fraz. hrať všetkými farbami a) (o veci) byť veľmi pestrý b) (o človeku) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.); chytať farbu opaľovať sa; kresliť/maľovať/opisovať niečo ružovými farbami kladne, priaznivo o niečom hovoriť; kresliť/maľovať/opisovať niečo čiernymi farbami negatívne, nepriaznivo o niečom hovoriť; meniť farbu/farby (o človeku) a) striedavo sa červenať a blednúť (od rozpakov, hanby a pod.) b) byť nestály; von s farbou! ukáž svoje skutočné zmýšľanie; vyjsť/vyrukovať s farbou [von/na svetlo] al. priznať/ukázať farbu a) prejaviť svoju skutočnú mienku, skutočné úmysly b) povedať pravdu, priznať sa ▷ zdrob. ↗ farbička
farba -y ž. ‹n›
1. vlastnosť látky a predmetov, vnímaná zrakom: f-y dúhy
2. farbivo: olejové, vodové f-y; natrieť f-ou
3. zvukové zafarbenie, timbre: f. hlasu
4. karty s rovnakým označením
farba 1. vlastnosť hmoty vnímaná zrakom, založená na pohlcovaní svetla rozličnej vlnovej dĺžky • zafarbenie • sfarbenie: jasná, sýta farba, jasné, sýte zafarbenie, sfarbenie • kniž. prísvit: skaly dostali belasý prísvit • kniž. kolor
2. smerovanie k istému druhu zvukového prejavu, výrazu • zafarbenie • sfarbenie: príjemná farba hlasu, príjemné zafarbenie, sfarbenie hlasu • odb. timbre
3. p. farbivo, náter 1
farbivo farbiaca látka • farba: továreň na umelé farbivá, farby; krvné farbivo
p. aj náter 1
náter 1. materiál na natieranie; jeho vrstva na predmetoch • maľba • maľovka: čerstvý náter; čerstvá maľba, maľovka • zried. náterivo • farba • farbivo (farbiaca látka): latexová farba, latexové farbivo • oriezka (farebný náter na ploche orezanej knihy): zlatá oriezka
2. p. vzhľad
farba, -y, -rieb ž.
1. vlastnosť predmetov vnímaná zrakom: biela, modrá, červená, žltá, zelená, čierna, sivá, fialová f., svetlá, tmavá f., teplá, studená f., trávová, hrášková, čerešňová, jahodová, citrónová, pomarančová, cviklová, pastelová f., krikľavá, meňavá f., tehlová f., základná, doplnková f., živé, pestré f-y, dúhové f-y; f. kričí je krikľavá
● hrať všetkými farbami (o veci) byť veľmi pestrý; (o človeku) byť v rozpakoch; striedavo sa červenať a blednúť (napr. od hanby, od rozpakov a pod.); meniť f-y (ako chameleón) byť veľmi nestály; vyjsť s f-ou (von), priznať f-u priznať pravdu, povedať pravdu; prejaviť svoju mienku; kresliť, maľovať, opisovať niečo ružovými, dúhovými (čiernymi) f-ami priaznivo, v dobrom svetle (nepriaznivo, v zlom svetle); vyjadrovať sa ako slepý o f-ách bez skúseností, neodborne;
2. farbiaca látka, farbivo: olejová, vodová, chemická, bronzová, laková, hĺbkotlačová, fermežová, maliarska f.; nanášať f-u, miešať f-y; f-y splývajú;
3. sfarbenie pleti; výzor tváre: f. pleti; mať dobrú, zdravú, prirodzenú f-u;
4. znak, symbol národnej al. štátnej príslušnosti: národné f-y, f-y československej štátnej zástavy
● hájiť národné f-y reprezentovať ako športovec (napr. pri pretekoch);
5. pri hre v karty červeň, zeleň, žaluď al. guľa;
6. fon. zafarbenie tónov, samohlások, vnímané sluchom, timbre: f. tónu samohlásky;
farbový príd. zried.: f-á výroba;
farbička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
farba ž. 1. csl vlastnosť predmetov vnímaná zrakom: Mávale zme obliečke na duchne s farbiarčine našitej, šecká bola svetlej farbe (Čelovce MK); Nevesce dali na hlavu čepéc šelijakích farép (Bzince p. Jav. NMV); Štov dobri, aľe farba śe mi ňepači (Dl. Lúka BAR) L. veselá farba (Závadka n. Hron. BRE) - jasná; svietná farba (Štefanov SEN) - modrá; sirková farba (Štefanov SEN) - citrónová, žltá; chicit farbu (Hor. Lovčice TRN) - sfarbiť sa; spustit farbu (Radošina NIT) - zbaviť sa farby F. ňesce s farbú na svetlo (Bošáca TRČ) - nechce povedať pravdu; meňiť farbi (Rim. Píla RS) - meniť názory, byť nestály 2. csl farbiaca látka, farbivo: Farbi zme kupuvaľi f skľepe a rozrábaľi zme ih doma (Pukanec LVI); Chto sa sťeu̯ pohrďiťi, tak pomiešau̯ aj farbu (Čelovce MK); Už vifarbeu̯ šeckú farbu, treba iť pre druhú (Bánovce n. Bebr.); Vežmeme farbu či červenu, či žeľenu a ih ofarbime, žebi zme ich poznaľi (Kokšov-Bakša KOŠ); S farbami śe farbilo ze śčetcem (Dl. Lúka BAR) 3. top pri hre v karty červeň, zeleň, žaluď al. guľa: Každá farba má sedmu, osmu, ďevinu, ďesinu, horňíka, dolňíka, krála a túza (Návojovce TOP)
farba [-ba, -va] ž nem 1. farebný odtieň niečoho, zafarbenie: suknu z rozlicnymi ffarbamy witkanu (MS 1758) pestrú; popolaweg ffarwi ssaty (WP 1768); gablko ztratilo farbu y chut (BN 1790) vybledlo; x. pren krestan musi farbu Krista na sebe miti (SS 18. st) musí sa mu podobať; pod wsseliaku ffarbu nowu prekassku mi činyt sa vsyluge (LIPTOV 1772) pod zámienkou, výhovorkou 2. farbiaca látka, farbivo: dal nakupiti zeleney farby (BOJNICE 1617 E); klince strýbernu farbu zafarbiene (DUBNICA n. V. 1723); kupil priprawu do farby (PUKANEC 1726); atramentum filigineum: farba tlačárúw knjhi (KS 1763)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich