Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

farár -a m.

1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.

2. hovor. kňaz vôbec;

farárka -y -rok ž.

1. žena vo funkcii ev. farára

2. hovor. žena ev. farára;

farársky príd.;

farárstvo -a s.

1. činnosť farára

2. farári (ako celok);

farárko -a mn. -ovia m. fam.

farár -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ~ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ kňaz vykonávajúci duchovnú správu farnosti: katolícky, evanjelický, kalvínsky f.
2. hovor. ▶ kňaz všeobecne: dedinský f.; Nemal si ísť študovať za farára, mal si si vybrať iné povolanie. [V. Šikula] □ pán farár oslovenie kňaza
◘ fraz. [ani] farár [na kancli] dva razy nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovať
▷ farárik -ka pl. N -ici/-ikovia m. zdrob. iron.: dedinský prostý farárik [KŽ 1957]; farárko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Čo môžeš očakávať od takého človiečika, ako aj ten náš pán farárko? [P. Andruška]; farárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: nazlostené f.; tučný f.; prechýlené ↗ farárka

farár -a m. ‹n›

1. duchovný, ktorý spravuje farnosť: katolícky, evanjelícky f.

2. hovor. všeobecne kňaz;

farársky príd.;

farárstvo -a s.

farár, -a m.

1. duchovný poverený spravovaním farnosti;

2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;

farárka, -y, -rok ž.

1. hovor. žena evanjelického farára;

2. žena zastávajúca úrad ev. farára;

farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;

farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;

farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;

farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;

farárisko, -a str. i m. zvel.;

farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)

(jeden) farár; (bez) farára; (k) farárovi; (vidím) farára; (ó) farár!; (o) farárovi; (s) farárom;

(dvaja) farári; (bez) farárov; (k) farárom; (vidím) farárov; (ó) farári!; (o) farároch; (s) farármi;