farár -a m.
1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.
2. hovor. kňaz vôbec;
farárka -y -rok ž.
1. žena vo funkcii ev. farára
2. hovor. žena ev. farára;
farársky príd.;
farárstvo -a s.
1. činnosť farára
2. farári (ako celok);
farárko -a mn. -ovia m. fam.
farár -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ~ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ kňaz vykonávajúci duchovnú správu farnosti: katolícky, evanjelický, kalvínsky f. 2. hovor. ▶ kňaz všeobecne: dedinský f.; Nemal si ísť študovať za farára, mal si si vybrať iné povolanie. [V. Šikula] □ pán farár oslovenie kňaza ◘ fraz. [ani] farár [na kancli] dva razy nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovať ▷ farárik -ka pl. N -ici/-ikovia m. zdrob. iron.: dedinský prostý farárik [KŽ 1957]; farárko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Čo môžeš očakávať od takého človiečika, ako aj ten náš pán farárko? [P. Andruška]; farárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: nazlostené f.; tučný f.; prechýlené ↗ farárka
farár -a m. ‹n›
1. duchovný, ktorý spravuje farnosť: katolícky, evanjelícky f.
2. hovor. všeobecne kňaz;
farár p. kňaz
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
farár, -a m.
1. duchovný poverený spravovaním farnosti;
2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;
farárka, -y, -rok ž.
1. hovor. žena evanjelického farára;
2. žena zastávajúca úrad ev. farára;
farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;
farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;
farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;
farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;
farárisko, -a str. i m. zvel.;
farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)
(jeden) farár; (bez) farára; (k) farárovi; (vidím) farára; (ó) farár!; (o) farárovi; (s) farárom;
(traja) farári; (bez) farárov; (k) farárom; (vidím) farárov; (ó) farári!; (o) farároch; (s) farármi;