fakľa -e -kieľ ž. tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou, pochodeň
● horieť ako f. a) silno b) byť červený (od citového vzrušenia ap.);
fakľový príd.: f. sprievod pri kt. sa nesú fakle
fakľa -le fakieľ ž.
fakľa -le fakieľ ž. ⟨lat.⟩ ▶ tyč na svietenie so zápalnou látkou na jednom konci; syn. pochodeň: smolná, živicová f.; olympijská f.; žonglovať s horiacimi fakľami; výroba fakieľ; schody osvetlené fakľami; zapáliť, niesť fakľu; Majitelia hradu si nebezpečenstvo signalizovali fakľami. [Pc 1998] □ živá fakľa horiaci človek ◘ fraz. horieť ako fakľa a) silným plameňom b) byť červený (od hanby, od vzrušenia); vzbĺknuť/zhorieť ako fakľa prudko, rýchlo ▷ zdrob. ↗ faklička
fakľa tyč na svietenie opatrená na jednom konci zápalnou hmotou: zapáliť fakľu • kniž. pochodeň: niesť pochodeň • smolenica • smolnica (fakľa namočená do smoly): svetlo smolenice, smolnice
fakľa, -le, -kieľ ž. predmet slúžiaci na osvetlenie, skladajúci sa z rukoväte a z časti napustenej smolou al. obliatej horľavou látkou, ktorá sa zapáli, pochodeň: zapáliť f-u, bengálska, petrolejová f., f. plápolá; pren. bás. f. nádeje nádej; Tak sa zapaľovala zázračná fakľa pravdy, aby zasvietila na cestu a vyviedla blúdiacich z temnôt noci. (Urb.)
● horieť ako f. a) prudko horieť; b) veľmi sa začervenať;
fakľa ž. 1. csl druh svetidla, pochodeň: To takú faklu malo, tín zme svieťevali okolo ťíh mílou (Tek. Breznica NB); Bulo mocno cma, ňamau̯ aňi fakľu, ta śe ňemuh z mesta pohnudz ňigdze (Hažín SOB); fakla (Koniarovce TOP) F. horí aňi faklä (Brusník REV) a. prudko horí (o veci) b. veľmi sa červená (o osobe); mat čižmi ani fakle (Roštár ROŽ) - vyleštené 2. odroda vysokého topoľa: Pomedi fakle chodíme každú božú nedelu do kostola (Siladice HLO); faklička ž. zdrob. expr. k 1: Zapáľiľi si fakľišku (Klenovec RS)
fakľa [-k(u)ľa] ž lat 1. drevený smolou napustený predmet na svietenie, tyč s horľavou látkou: faklu pchal do strechi (ZVOLEN 1638); fakly aneb rityrske swice (MODRA 1654); taeda: ffakla drewena, lúč (NP 17. st); funerea fax: pohrebna fakula (KS 1763); fax: pochodne, fakule, swjce (GrP 1771); z facklami wosstenimi neb smolowimi (S. ĽUPČA 1780); x. pren sw. Sstěpán wssem mučedlnjkum nasledugicjm gakobi faklu prednassel (SP 1696) dával príklad; on byl horjca a oswecugjcy fakla (WP 1768) bol vzorom F. budess horet gako ffakla (GŠ 1758) prudko; 2. podnet, pôvod: fax: fakla, drážděnj (CL 1777); táto gest fakla prytomnég wogni (PT 1778); -ička ž dem trieska, lúč na svietenie: prosyla od krčmarky gednu neb dwe faklyčke (S. ĽUPČA 1613); chlapcy s fakličkow swgetily (PONIKY 1792); x. pren hwezdy, te nebeske ffakulički (MS 1749)
fakuľa, fakulička p. fakľa