fajka -y -jok ž. náčinie, z kt. sa fajčí: fajčiť f-u, z f-y, napchať si f-u;
pren. hovor. značka v podobe fajky: urobiť za položkou f-u
● expr. (ne)stojí (ani) za f-u močky, dymu je nanič; žart. f. zhasla všetko sa skončilo;
fajkový príd.: f. tabak;
fajočka -y -čiek ž. zdrob.
fajka -ky fajok ž.
fajka -ky fajok ž. ⟨nem. ‹ lat.⟩ 1. ▶ náčinie, z ktorého sa fajčí: drevená, hlinená, porcelánová f.; f. zapekačka hlinená fajka, ktorá sa po naplnení najprv zahrieva v ohni; goralská f. okovaná mosadzným tepaným plechom s typickou výzdobou; vyhasnutá f.; zdobené hlavice fajky; zapáliť si fajku; fajčiť fajku, z fajky; potiahnuť si z fajky; napchávať, čistiť fajku; Na trojuhlastom námestí sa klebetí, podriemkava, bafká z vodnej fajky. [M. Beniak]; Fajčiarom fajok uniká z úst veľa bozkov. [D. Dušek] 2. hovor. ▶ značka v podobe fajky; syn. kvačka: urobiť za vybavenou položkou fajku ◘ fraz. fajčiť/vyfajčiť fajku mieru zmierovať sa, zmieriť sa s niekým; stojí/nestojí to [ani] za fajku močky/dymu/tabaku je to bezcenné, nemá to nijakú hodnotu; zhasla fajka všetko sa skončilo ▷ fajočka -ky -čiek ž. zdrob.: Tatko sajú svoju smradľavú fajočku. [J. Števček]
fajka -y ž. ‹n < l›
1. náčinie, z ktorého sa fajčí:
● expr. nestojí ani za f-u močky, dymu je nanič
2. úrad., škol. značka v podobe háčika pri skontrolovaných miestach textu, čísliciach a pod.;
fajkový príd.: f. tabak
fajka náčinie, z ktorého sa fajčí: napchať si fajku • zape-kačka (fajka s hlinenou hlavičkou) • čibuk (krátka turecká fajka) • porcelánka (fajka z porcelánu) • debrecínka (starší druh fajky) • hovor. gypsovka (fajka z gypsu) • penovka (fajka z morskej peny) • zastar. pípa (Vajanský) • hovor. ľuľka
fajka, -y, -jok ž.
1. predmet skladajúci sa z dvoch rúrkovitých častí, z jednej, do ktorej sa vkladá fajčivo, a z druhej tenšej, ktorou sa pri fajčení vťahuje dym: napchávať, nabíjať, naplniť, zapáliť, fajčiť f-u
● hovor. nestojí ani za f-u tabaku, močky za nič;
2. kanc. a škol. slang. značka majúca podobu fajky, začiarknutie čísla, slova a pod.;
fajočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
fajka ž. 1. strsl, zsl predmet skladajúci sa z dvoch rúrkovitých častí, slúžiaci na fajčenie tabaku: Koma, ešťe si aj do fajke napchám, aj zapáľim (Ľuboreč LUČ); Kuknem a oni si zapálili do fajki a tú sirku sciskali a hodzili prez vós (Ružindol TRN); Fur_tú fajku cmúla, aj keď mu v ňej ňehorí (Návojovce TOP) F. ňestáď aňi fajku dohánu (Rim. Píla RS) - nemať nijakú cenu; fajka za sáru, sopel na sáhu (Bošáca TRČ) - o nezrelom mládencovi 2. záh sorta skorých hrušiek: Fajki sú prvé zrau̯é (Hlboké SEN) 3. strsl, zsl kúsok drievka al. železa so špagátom, ktorým sa koňovi zväzoval pysk pri podkúvaní: Sťahňi lepšie fajkou nozdri! (Lipt. Hrádok LM); Fajki boli drevenné a boli aj železné (Brestovany TRN); Kobule mosel daď oprátku do chvósta, kotulu lebo fajku (Dol. Súča TRČ) 4. zsl vin. nízko odrezaný viničný ker: Dole spravil pipku lebo fajku (Jur p. Brat. BRA) 5. jstrsl tes. skrátená krokva na vonkajšom boku uhlového krovu: Tu len fajki potrebujeťe, čo sa spojí do úžlabáka (Prochot NB)
fajka ž nem náčinie na fajčenie tabaku: ffajku Janowy dal, aby dohan kuril (MARTIN 1734); dawala mu uhlyček do fajky (PRIEVIDZA 1768); fajku sebe zapaluwal (PUKANEC 1788) F. on neda faiku tabaku za tuže skodu (PUKANEC 18. st) nič