fajčiar -a m. kto fajčí: tuhý, silný f.;
fajčiarka -y -rok ž.;
fajčiarsky príd.: f. vozeň
fajčiar -ra pl. N -ri m.
fajčiar -ra pl. N -ri m. ▶ kto fajčí: silný, tuhý, notorický f.; náruživý f. havanských cigár; rady fajčiarom; znížiť počet fajčiarov; V duchu som si pochvaľovala, že našich redakčných fajčiarov sme si už vychovali. [Pd 1995] □ pasívny fajčiar kto nefajčí, ale vdychuje cigaretový dym v zafajčenej miestnosti; sviatočný fajčiar kto fajčí iba občas ▷ fajčiarka -ky -rok ž.
fajčiar -a m. (fajčiarka -y ž.) kto fajčí: silný f.
fajčiar, -a m. kto fajčí: tuhý, silný, náruživý, slabý f.;
fajčiarka, -y, -rok ž.;
fajčiarsky príd.: f. vozeň, salón, stolík, f-a súprava, f-e oddelenie, f-e náčinie;
fajčiarstvo, -a str. záľuba vo fajčení
fajčiar m. strsl, zsl kto fajčí: Bol tuhí fajčár, no mosel prestat, ked onemocnel (Val. Belá PDZ); Bol som já aj dotál tuhím fajčárom (Hor. Streda NMV); Bol aj von silní fajčár (V. Rovné BYT); fajčiar (Bobrovec LM, V. Bielice TOP)
fajčiar m kto fajčí: fagčáry po stodolách se túlagj (TURIEC 1796)