fajčiť, -í, -ia, rozk. fajči/fajč nedok. (čo i bezpredm.) vdychovať a vydychovať dym z horiacej cigarety, cigary, fajky a pod.: f. cigaretu, cigaru, tabak; f. fajku, z fajky; f. (v miestnosti) sa zakazuje; fajčí ako Turek veľa, náruživo;
pren. expr. vydávať, púšťať dym, paru, dymiť: Hora fajčí hmlou. (Gab.); Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť. (Chrob.);
opak. fajčievať, -a, -ajú