fajčiť fajč/-i! nedok. vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, fajku, z fajky; slang. f. trávu marihuanovú cigaretu;
pren. Kriváň f-í je v hmle
● f-í ako Turek veľa;
opak. fajčievať -a
fajčiť -čí -čia (ne)fajči/(ne)fajč! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.
fajčiť -čí -čia fajč/fajči! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. ⟨nem. ‹ lat.⟩ (čo; ø) ▶ vdychovať a vydychovať dym, obyč. z tlejúceho tabaku: f. cigaretu, cigaru, fajku; f. marihuanu, ópium; veľa, tuho, potajomky f.; f. jednu od druhej; počet fajčiacich žien stúpa; prestať, začať, odúčať sa f.; fajčenie škodí zdraviu; Jediný z nás fajčil a dym išiel vždy priamo na mňa. [Pc 1999]; pren. Uprostred pokojne a dôstojne fajčil rušeň. [R. Moric] vypúšťal dym, paru □ Fajčiť zakázané; Zákaz fajčiť nápisy na verejných miestach; Fajčenie môže zabíjať; Fajčenie vážne ohrozuje zdravie; Fajčenie vážne škodí vám aj ľuďom okolo vás varovné nápisy na cigaretových škatuľkách ◘ fraz. fajčiť ako Turek veľa ▷ opak. fajčievať -va -vajú -val
fajčiť nedok. ‹n› vdychovať dym z tlejúcej cigarety: zákaz f.
fajčiť vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku • expr.: smokliť • smoliť • drúľať • cmúľať: ustavične fajčí, smoklí, cmúľa lacné cigarety • expr. zried. bagovať (Sloboda) • trocha expr. pofajčievať (chvíľami spokojne fajčiť) • expr.: ťahať • poťahovať: ťahá už desiatu cigaretu • pejor.: kadiť • čmudiť • dymiť • smradiť: kadia, smradia tu, že sa nedá dýchať • expr.: bafať • bafkať • pufkať • pipkať (fajčiť z fajky a vydávať pritom cha-rakteristický zvuk): spokojne bafká, pufká, pipká zo zapekačky • expr. pobafkávať (si) • zried. fajkať • pren. pukať (fajčiť z fajky): puká si z fajočky • expr. posipkávať (fajčiť z fajky a vydávať pritom sipľavý zvuk) • hovor. šlukovať (fajčiť a pritom prehĺtať dym)
fajčiť, -í, -ia, rozk. fajči/fajč nedok. (čo i bezpredm.) vdychovať a vydychovať dym z horiacej cigarety, cigary, fajky a pod.: f. cigaretu, cigaru, tabak; f. fajku, z fajky; f. (v miestnosti) sa zakazuje; fajčí ako Turek veľa, náruživo;
pren. expr. vydávať, púšťať dym, paru, dymiť: Hora fajčí hmlou. (Gab.); Vyčasí sa, lebo Kriváň prestal fajčiť. (Chrob.);
opak. fajčievať, -a, -ajú
fajčiť nedok. strsl, zsl vdychovať a vydychovať dym z cigarety al. fajky: A ten oťec seďel pri stole takto a fajčil (Or. Jasenica DK); Pod oblokon ľen tag opchoďiľi a papriku fajčiľi (Lišov KRU); Fuj, hinten chlap fajčí jakí smrllaví tabák (Návojovce TOP); Fajčil bich po trose, ale jesci mi ešče ňešmakuje (Bošáca TRČ)
fajčiť ndk vdychovať a vydychovať dym z tlejúceho tabaku: tabak fagči (TS 1771); skrze faičeny tabaku ohen se strhol (B. BYSTRICA 1783); tabacci fumum: pipkati, fajčit (LD 18. st)