fér, pôv. pís. fair (angl.) hovor.
I. neskl. príd. čestný, slušný: f. hra, to nie je f.; šport. fair play [fér plej] hra podľa pravidiel i fraz. čestné konanie
II. prísl. čestne, slušne: konať f.
fér1 neskl. príd., pôv. pís. fair ⟨angl.⟩ hovor. ▶ konajúci v súlade so svojím svedomím, s presvedčením, s pravidlami, čestný, slušný; svedčiaci o tom; syn. férový: f. človek; f. zápas, boj; f. obchod; f. ponuka; f. prístup; to nie je od teba f.; fér gesto súperovho trénera [Pc 1999]; šport. fair play hra podľa pravidiel, ↗ i fraz. ◘ fraz. fair play čestné konanie: hrubo porušovať zásady fair play
fér2 prísl., pôv. pís. fair ⟨angl.⟩ hovor. ▶ v súlade so svojím svedomím, s presvedčením, s pravidlami, čestne, slušne; syn. férovo: konať, hrať f.; Správam sa k nim fér, nezaujato. [J. Patarák]
fair1 → fér1
fér1, fair1 príd. (neskl.) ‹a› hovor. čestný, slušný, férový: f. vystupovanie; šport. fair play hra podľa pravidiel; čestné správanie;
fér2, fair2 prísl. hovor. čestne, slušne: správať sa, hrať f.
čestný 1. konajúci v súlade so svojím svedomím, presvedčením (o človeku); svedčiaci o tom: čestní ľudia, čestný prístup (op. nečestný) • statočný • charakterný (op. bezcharakterný): byť statočný, charakterný; charakterné konanie • poctivý (konajúci v súlade so cťou): mať poctivý úmysel; poctivý nálezca • hovor. férový • neskl. fér, pís. i fair: To nie je od teba fér, férové!; férový hráč • čistý • rýdzi • počestný (bez akýchkoľvek morálnych prehreškov): čistý, rýdzi človek; žiť čistý, počestný život • kniž. zried. honetný (Kukučín)
p. aj bezúhonný
2. udelený ako pocta, na znak úcty, ocenenia • titulárny: čestná, titulárna hodnosť; čestné členstvo • honorárny (neplatený): honorárny konzul, profesor
fair p. čestný 1
fair [vysl. fér] neskl. príd. i prísl. (angl.) čestný, slušný; čestne, slušne: f. človek, f. hra, to nie je f.; hrať f. ako sa patrí, slušne