facka -ky faciek ž. hovor. 1. ▶ úder dlaňou po tvári, po líci, zaucho: prvá, silná, poriadna f.; dať, streliť, uštedriť, vylepiť niekomu facku; dostať, utŕžiť, vyfasovať facku; rozdávať facky; Jedným z účinných výchovných prostriedkov v minulosti bola aj facka. [Sme 2001]
2. ▶ nečakané zahanbenie, poníženie, urážka: politická f.; predvolebná f. voličom; Bola to symbolická facka koaličnej zmluve. [Inet 2005]
◘ fraz. jasné/jednoduché ako facka celkom; morálna facka výčitka, zahanbenie, ktoré má zasiahnuť česť, svedomie niekoho; dať/dostať/predať/kúpiť za facku veľmi lacno; dávať niečomu facku obchádzať, nerešpektovať, ignorovať niečo; dostať facku [od života] nadobudnúť zlú skúsenosť; najradšej si dať facku ľutovať svoj čin; padali/lietali facky bola bitka