oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkých • expr.: ošialiť • obalamutiť • obaláchať • hovor. expr. oblafnúť • hovor.: okabátiť • ošudiť • expr. oblúzniť • expr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš! • nár. expr.: ošibať (Rázus) • ošmáliť (Hviezdoslav) • hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal
2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliť • zaviesť • podviesť • kniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvedie • zmiasť: zmiatol ma jeho úsmev • expr.: obalamutiť • obaláchať • ošialiť • dostať: obalamutil prítomných peknými rečami • hovor. prekabátiť • expr. previesť • fraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súpera • hovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal
3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesť • dostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženu • expr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehli • expr. ošialiť • hovor. expr.: ošmeknúť • ošudiť • opáliť • ošudáriť • ogabať • obabrať • obtiahnuť • otiahnuť • oholiť • oplieť • openkať • opinkať • obriadiť • ošvindľovať • odšvindľovať • okabátiť • prekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiť • hovor. expr.: opláchnuť • opláknuť: všetkých nás opláchol • expr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj) • hovor.: vybabrať • vypiecť • vykývať • fraz. prejsť cez rozum • fraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť
ôstie 1. dlhé pichľavé výrastky na kláskoch rastlín • osti • hovor. fúzy: jačmenné ôstie, osti, fúzy
2. porast pichľavých rastlín • bodľač • bodľačie: spadnúť do ôstia, do bodľačia
fúz, -a, obyč. v mn. č. fúzy, -ov m.
1. chlpy na hornej pere dospelého muža: mať f-y, vykrúcať si f-y; žart. f-y ako motúzy silné, dlhé
● expr. pretrieť, vytrieť f-y niekomu prekaziť plán; usmiať sa pod (jeden) f., pod f-y, na pol f-y trochu; hundrať si, mrmlať pod f-y nezrozumiteľne, ticho hovoriť; hundrať, dudrať;
2. dlhé chlpy na pysku niektorých zvierat (napr. mačky, zajaca a i.);
3. hovor. ôstie obilia, úponky niektorých rastlín (napr. fazule, kukurice a i.);
fúzik, -a, obyč. v mn. č. fúziky, -ov m. zdrob.;
fúzisko, -a, obyč. v mn. č fúziská str. i m. zvel.
fúz m, obyč. fúzy pomn 1. chlpy na hornej pere dospelého muža: Mathias z welikými fúzmy (VRATISLAV 1676); fuzy a bradu oholiťi (GV 1755); (Jánovi) dosawad ani fuze ani brada neroste (PUKANEC 1788) 2. dlhé chlpy na pysku niektorých zvierat: kočičy fuse (KS 1763) 3. úponky al. korene rastlín: capillamenta: korénne ratolesti neb fúse; drymopogon: lesny fusy (KS 1763); (malé korienky) se y fuzy gmenugj (StN 1785); -ok dem k 1: fausky: mystax (PD 18. st); k 3: paprutki na oharkach neb futsoki (NP 17. st)