Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs sss ssj ssn hssj subst priezviská

fúra -y fúr ž.

1. naložený voz; jeho obsah: f. sena, uhlia

2. hovor. expr. množstvo (význ. 2), hŕba, kopa: f. ľudí, snehu; mať f-u času veľa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
fúra ‑y fúr ž.

fúra fúry fúr ž.

fúra fúry fúr ž. ⟨nem.⟩ 1. ▶ naložený voz, naložené auto; jeho obsah: ťažká f. piesku; naložiť fúru štrku, hnoja; voziť fúry uhlia; popíliť tri fúry dreva; sedieť na fúre sena; Otec povedal, že fúra bola nakrivo. [D. Dušek]
2. hovor. expr. ▶ veľké množstvo niečoho, hŕba, kopa: f. ľudí; f. jedla; mať fúru dlhov, práce, starostí; minúť fúru peňazí; nevideli sa už fúru rokov; stratiť fúru času veľa; rozmýšľať o fúre vecí; Každý hrad je opradený celou fúrou povestí. [A. Plávka]
fúrka -ky fúrok ž. zdrob. k 1: Zopár ráz šli s vozíkom na drevo, naložili si peknú fúrku, zviazali ju reťazou, takže nemohli ani kúsok dreva stratiť. [V. Šikula]

fúra -y ž. ‹n›

1. voz s ťažkým nákladom; množstvo nákladu na voze

2. hovor. expr. veľké množstvo: mať f-u peňazí, práce, času veľa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dav veľké množstvo ľudí v neusporiadanom útvare • zástup: nedozerné davy, zástupyhúf: húfy divákov na štadiónemasa: masy obyvateľstvaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd demonštrantovexpr.: hromadakopahŕbakŕdeľ: hromada, kopa, hŕba, kŕdeľ detízáľahazáplava: záľaha, záplava vojakovprocesia (množstvo ľudí idúcich za sebou): procesia výletníkovarmáda: armáda štrajkujúcich pred bránami závoduhovor. expr.: rákoš: rákoš žiakov na školskom dvorehrúza: hrúza ľudíexpr., obyč. pejor. tlupahovor. fúra: fúra ľudísubšt.: spústa • kopec


fúra1 p. kopa 2, kus 3, zástup 2, dav


fúra2 p. veľa


kopa 1. navŕšené množstvo niečoho • hromada: kopa, hromada piesku, hnojahŕbakopechrobľa: hŕba kameniastôshovor.: štôsštósexpr. stoh (niečo naukladané do výšky): stôs polien, štôs, štós kníh

2. expr. veľké množstvo niečoho • expr.: hromadahŕba: kopa, hromada, hŕba peňazí; kopa, hromada, hŕba detíhúf (neusporiadaná väčšia skupina ľudí al. zvierat): húf žiakov, húf rýbmasa: masy čitateľovdav: davy ľudí na uliciachzástup: zástupy demonštrantovkŕdeľ: kŕdeľ vtákov, detíhovor. halda: haldy smetíhovor. more: more ľudí, more sĺzhovor. regiment: regimenty divákovhovor. expr. fúra: fúra návštevníkovhovor. expr.: hrôzahrúza: hrôza, hrúza vojakov; hrôza, hrúza papierahovor. expr. sila: sila ľudíhovor. expr. rákoš: rákoš kačícexpr. hora: hora starostísubšt. kopec: kopec trápeniaexpr.: záplavazáľaha: záplava, záľaha utečencovexpr. vagón: vagón rečíexpr. milión: milióny nezamestnanýchexpr. roj: roj školákovexpr. stoh: stoh spisovexpr. hrča: hrča chalanov (Kužel)expr. vodopád: vodopád slovexpr. vrch: vrch kníh (Tatarka)expr., obyč. pejor. tlupa: tlupa študentovpubl. inflácia: inflácia sľubovsubšt. spústa: spústa utečencov

3. p. veľa


kus 1. niečo z celku • diel: veľký kus, diel poľačasť: rozlomiť niečo na dva kusy, na dve častihovor. fľak: fľak zemenár. falat: falat chlebazastaráv. zván (veľký kus): zván soli; expr. dzgán (Plávka, Zelinová): dzgány skál

2. samostatná jednotka väčšieho množstva: kusy nábytkupredmet (jednotlivý kus istého druhu): muzeálne predmetyexemplár (jeden zo skupiny rovnorodých predmetov): doklad vo viacerých exemplárochvýtlačok (vytlačený exemplár knihy, časopisu a pod.): kontrolovať prvé výtlačkyvyhotovenie: vypracovať faktúru v dvoch vyhotoveniach

3. veľké množstvo • expr.: kopahromadakopechora: vykonať kus, kopu, hromadu, kopec práce; hora problémovhovor. expr. fúra: fúra starostí, nepríjemnostísubšt. spústa

4. p. dielo


množstvo 1. číselne vyjadriteľné zastúpenie nejakých jednotiek • kvantitakvantum: neprimerané množstvo, kvantumpočet: Aký počet, aké množstvo fliaš je v debničke?objemrozsahveľkosť: objem, rozsah škôd, výdavkov

2. veľký, ťažko presne vyjadriteľný počet • veľakvantum: množstvo, kvantum ľudíbohatstvohojnosť: hojnosť nápadovmyriadahovor. expr.: miliónvagón: vagón myšlienokhúfmasamorehromadakopahŕbahovor. expr.: fúrahaldanávalzáľahazáplavalestucetpaletakniž. krupobitie: krupobitie slov (Alexy)rad: rad rokov

p. aj kopa 2


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


zástup 1. zoradená skupina jednotlivcov za sebou: vojaci išli v zástupehovor. šor: stáť v šorehovor. front: front na vstupenkyrad (skupina jednotlivcov al. vecí zoradená v línii vedľa seba al. za sebou): rad cvičencovporadie (zaradenie v istom slede za sebou): postaviť sa mimo poradiaprúd (množstvo ľudí pohybujúcich sa jedným smerom): prúd manifestantovexpr. procesia: procesia výletníkov

2. veľké neusporiadané množstvo ľudí • dav: zástup, dav demonštrantov; dav vtrhol do budovymasa: masy pochodujú mestomhúf: húf detíexpr.: kopakopechromada: na zápas prišla kopa, hromada divákovexpr.: hŕbazhrk: hŕba zvedavcovexpr.: záplavazáľaha (veľmi veľké množstvo): záplava, záľaha vojakovexpr. kŕdeľ: kŕdeľ školákovexpr. armáda: armáda nezamestnanýchhovor. expr. rákoš: rákoš detíhovor. fúra: fúra ľudíexpr., obyč. pejor. tlupasubšt. spústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

fúra, -y, fúr ž.

1. náklad na voze: viesť f-u sena;

2. zried. ťažší voz, povoz: dvojkolesová f., mestská f.;

3. hovor. expr. veľké množstvo, hromada, kopa: f. ľudí, stratiť f-u času mnoho;

fúrka, -y, -rok ž. zdrob. expr. k 1

fóra p. fúra


fúra ž. (fóra)
1. csl náklad na voze: Keď_e dobrí rok, bívajú na tejto lúke tri fúri sena (Bodorová MAR); Ke_dzme zaviezli fúru do Žarnovici, to plťiama potom otchádzali tie drevá (Bzenica NB); Dzedo, zleste s teho voza, šag horí kolondokola tá fóra! (Ružindol TRN); Mali zme toho dreva na dve fóri (Chocholná TRČ); Priveźľi ma dva furi dref (Dl. Lúka BAR)
2. strsl, zsl expr. veľké množstvo niečoho, hromada, kopa: Fúra ľuďí tam bola (Košťany n. Tur. MAR); Na jurmaku už bilo fúru ludzí, co bívali blíže (Dev. N. Ves BRA); fúrka ž. zdrob. expr. k 1: Kebi choľem das štiri-pejc furki dreva ulabudac (Dl. Lúka BAR)


fúrka p. fúra

for p. fúr(a)


fúra ž, fúr [-ú-, -ô-, -ó-] m nem
1. objemová miera na rozličné tovary; množstvo, kt. sa zmestí na vysoký voz (asi 1 priestorová siaha) al. na nízky voz (asi 1/4 priestorovej siahy): od gednej fury zita zadal dwa grossa (KREMNICA 1569 KL); geden fur wina (RADVAŇ 1616); gedon fur dru darowalj (LIPTOV 1676); 7 for drewa (TRSTÍN 1685); vehes: fúra, wúz, gedného woza ťažoba (KS 1763)
2. voz určený na prevážanie ťažších nákladov: furmana s jednymi furami vypraviti po sol (LISKOVÁ 16. st LP); furu gim nenaložyl (LIPTOV 1611 E); wozow neb ffur 24 (TRENČÍN 1675); carruca: fura (LD 18. st)
3. prevoz, preprava materiálu, furmanka: (musel som) s konmy na fur git Yanowy Mathulowi (TOPOĽČANY 1554) odvážať; musyl sem kus olowa dowiesti, za ten fuor dal my pan vrednik 3 f (RUŽOMBEROK 1576); furmanom platil od ffuru (ZVOLEN 1645); bergmajster ma pilnu straž miti, aby se drevo v nejblišem meste narubat a za lacnejšu furu ta, kde jse potrebuje, došikovat mohlo (MB 1759); vectura: wezeni, wozeni, formánka, fura (KS 1763); fury a odwažky musegu se k robote pocžitatj (BELÁ 1779); dluhu furu podle poradkov v urbaru vypravujeme (DETVA 1793 E) ďaleký odvoz; fur nas stoji za každy voz po dvacat zlatom (V. LOVČA 18. st LP); -ový, -ovný príd
L. f. plat, f-é peniaze poplatok odvádzaný miesto poddanskej povinnosti poskytovať vrchnosti povoz: (poddaní) furowati su powinni na swug naklad a peniz furownich žadnich nedawati; platu dawagi furoweho sstrnast zlatich (BUDATÍN 1629); -ka dem k 1: kupil furku drew (ŽILINA 1713)


fúrovný, fúrový p. fúra

Fúra_K1 Fúra Fúra_1 Fúra Fúra_2 Fúra
fúra
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) fúra
G (bez) fúry
D (k) fúre
A (vidím) fúru
L (o) fúre
I (s) fúrou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) fúry
G (bez) fúr
D (k) fúram
A (vidím) fúry
L (o) fúrach
I (s) fúrami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko FÚRA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 26×, celkový počet lokalít: 14, v lokalitách:
STANKOVANY, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 9×;
LISKOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 3×;
MARTIN, okr. MARTIN – 3×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 1×;
LIKAVKA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;
ORAVSKÝ PODZÁMOK, okr. DOLNÝ KUBÍN – 1×;
PRIEKOPA (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 1×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
STARÉ MESTO (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
DARGOVSKÝCH HRDINOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu