fúkať -a nedok.
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a; neos. f-a na mňa
2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika; vzal fujaru a f-l hral na nej
3. hovor. siakať: f. do vreckovky
4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)
● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho; → obracať sa, ako vietor f-a; → dúchať, f. s niekým do jedného vreca;
opak. fúkavať -a;
dok. k 1 – 3 fúknuť -e -u -kol
// fúkať sa expr.
1. hnevať sa, durdiť sa, duť sa: f. sa pre maličkosť
2. pýšiť sa, nafukovať sa
fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo 2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko] □ hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol 3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov 4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková] 5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre ◘ fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti ▷ opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ fúknuť, k 1, 2 i ↗ zafúknuť, k 3 ↗ nafúkať, k 5 ↗ vyfúkať
fúknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. ▶ (o vetre) silno zaviať; syn. zaduť: vetrík naň fúkne a už má nádchu; neos. Len-len že nevletel medzi porcelán do výkladu - tak naňho fúklo [M. Urban] 2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami vypustiť výdychový vzduch: f. dym do tváre; f. do štipľavej papriky; f. na sviečky; Vysunul spodnú peru a popudene fúkol. [P. Karvaš]; Vedel aj cimbal naladiť a do flauty fúknuť. [V. Šikula] 3. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypustiť vzduch z nosa a tým uvoľniť hlien: f. do papierovej vreckovky; dieťa nechcelo f. ▷ nedok. ↗ fúkať
fúkať, -a, -ajú nedok.
1. silne viať, duť: vietor fúka
● vieme, odkiaľ vietor fúka je známa príčina, dôvod niečoho, popud k niečomu;
2. (čo, do čoho, na čo i bezpredm.) púšťať výdychový prúd obyč. zúženými perami, zried. i nosom, dúchať: f. horúcu polievku; expr. f. do vreckovky (Jes.) pri čistení nosa; Celou dušou fúkame do trúb. (Al.) Vzal fujaru. Fúkal i spieval. (Ondr.)
● Ja vašu kašu fúkať nebudem (Urb.) nebudem riešiť vaše problémy; Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fel.) nech sa každý stará o svoje veci; Všade fúkajú mu miesto, na ktoré si má sadnúť (Vaj.) preukazujú mu veľkú úctu;
3. (čo i bezpredm.) v sklárstve formovať sklené výrobky vdychovaním vzduchu do sklárskej píšťaly: f. fľaše, gule;
opak. fúkavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 fúknuť
|| fúkať sa expr.
1. nadúvať sa, nafukovať sa, pýšiť sa: Budúže sa tie hrdopýšky do nevystátia fúkať. (Kuk.)
2. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Matróna sa fúkala trochu na apúlika. (Kuk.)
fúknuť, -ne, -nu, -kol dok.
1. silne zaviať, zaduť: vietor fúkol;
2. (bezpredm. i čo) nahlas vydýchnuť, vypustiť výdychový prúd zúženými perami: f. do ohňa, f. niekomu dym do tváre, do očí, medzi oči; f. si za nechty (Kuk.); Bača fúkol do fujary. (Hviezd.);
nedok. fúkať