Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma

fúkať -a nedok.

1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a; neos. f-a na mňa

2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika; vzal fujaru a f-l hral na nej

3. hovor. siakať: f. do vreckovky

4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)

vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho; obracať sa, ako vietor f-a; dúchať, f. s niekým do jedného vreca;

opak. fúkavať -a;

dok. k 1 – 3 fúknuť -e -u -kol

// fúkať sa expr.

1. hnevať sa, durdiť sa, duť sa: f. sa pre maličkosť

2. pýšiť sa, nafukovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
fúknuť ‑e ‑u ‑kol dok. (zaduť)

fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko]hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol
3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov
4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková]
5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre
fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti
opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4fúknuť, k 1, 2 izafúknuť, k 3nafúkať, k 5vyfúkať


fúknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. ▶ (o vetre) silno zaviať; syn. zaduť: vetrík naň fúkne a už má nádchu; neos. Len-len že nevletel medzi porcelán do výkladu - tak naňho fúklo [M. Urban]
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami vypustiť výdychový vzduch: f. dym do tváre; f. do štipľavej papriky; f. na sviečky; Vysunul spodnú peru a popudene fúkol. [P. Karvaš]; Vedel aj cimbal naladiť a do flauty fúknuť. [V. Šikula]
3. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypustiť vzduch z nosa a tým uvoľniť hlien: f. do papierovej vreckovky; dieťa nechcelo f.
nedok.fúkať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

fúkať, -a, -ajú nedok.

1. silne viať, duť: vietor fúka

vieme, odkiaľ vietor fúka je známa príčina, dôvod niečoho, popud k niečomu;

2. (čo, do čoho, na čo i bezpredm.) púšťať výdychový prúd obyč. zúženými perami, zried. i nosom, dúchať: f. horúcu polievku; expr. f. do vreckovky (Jes.) pri čistení nosa; Celou dušou fúkame do trúb. (Al.) Vzal fujaru. Fúkal i spieval. (Ondr.)

Ja vašu kašu fúkať nebudem (Urb.) nebudem riešiť vaše problémy; Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fel.) nech sa každý stará o svoje veci; Všade fúkajú mu miesto, na ktoré si má sadnúť (Vaj.) preukazujú mu veľkú úctu;

3. (čo i bezpredm.) v sklárstve formovať sklené výrobky vdychovaním vzduchu do sklárskej píšťaly: f. fľaše, gule;

opak. fúkavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 fúknuť

|| fúkať sa expr.

1. nadúvať sa, nafukovať sa, pýšiť sa: Budúže sa tie hrdopýšky do nevystátia fúkať. (Kuk.)

2. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Matróna sa fúkala trochu na apúlika. (Kuk.)


fúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. silne zaviať, zaduť: vietor fúkol;

2. (bezpredm. i čo) nahlas vydýchnuť, vypustiť výdychový prúd zúženými perami: f. do ohňa, f. niekomu dym do tváre, do očí, medzi oči; f. si za nechty (Kuk.); Bača fúkol do fujary. (Hviezd.);

nedok. fúkať

Morfologický analyzátor

fúknuť dokonavé sloveso
(ja) fúknem VKdsa+; (ty) fúkneš VKdsb+; (on, ona, ono) fúkne VKdsc+; (my) fúkneme VKdpa+; (vy) fúknete VKdpb+; (oni, ony) fúknu VKdpc+;

(ja som, ty si, on) fúkol VLdsam+; (ona) fúkla VLdsaf+; (ono) fúklo VLdsan+; (oni, ony) fúkli VLdpah+;
(ty) fúkni! VMdsb+; (my) fúknime! VMdpa+; (vy) fúknite! VMdpb+;
(nejako) fúknuc VHd+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor