Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

fúkať -a nedok.

1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a; neos. f-a na mňa

2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika; vzal fujaru a f-l hral na nej

3. hovor. siakať: f. do vreckovky

4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)

vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho; obracať sa, ako vietor f-a; dúchať, f. s niekým do jedného vreca;

opak. fúkavať -a;

dok. k 1 – 3 fúknuť -e -u -kol

// fúkať sa expr.

1. hnevať sa, durdiť sa, duť sa: f. sa pre maličkosť

2. pýšiť sa, nafukovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
fúkať ‑a ‑ajú nedok.; fúkať sa

fúkanie -ia s. sklár. ▶ spôsob spracúvania skloviny: duté sklo sa vyrába fúkaním ▷ ↗ i fúkať


fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko]hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol
3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov
4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková]
5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre
fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti
opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4fúknuť, k 1, 2 izafúknuť, k 3nafúkať, k 5vyfúkať


fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. 1. (na koho; ø) ▶ dlhší čas sa hnevať; syn. fučať sa, duť sa: fúka sa na mňa; Večne sa fúka, že jej vraj v ničom nevyhovie. [L. Ballek]
2. (na čo) ▶ prejavovať povýšenosť, nadutosť, namyslenosť; syn. nafukovať sa, naparovať sa: f. sa na svoj pôvod
dok. k 1nafúkať sa


fúknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. ▶ (o vetre) silno zaviať; syn. zaduť: vetrík naň fúkne a už má nádchu; neos. Len-len že nevletel medzi porcelán do výkladu - tak naňho fúklo [M. Urban]
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami vypustiť výdychový vzduch: f. dym do tváre; f. do štipľavej papriky; f. na sviečky; Vysunul spodnú peru a popudene fúkol. [P. Karvaš]; Vedel aj cimbal naladiť a do flauty fúknuť. [V. Šikula]
3. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypustiť vzduch z nosa a tým uvoľniť hlien: f. do papierovej vreckovky; dieťa nechcelo f.
nedok.fúkať


nafúkať sa -ka sa -kajú sa (ne)nafúkaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. expr. 1.pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok svojím správaním, nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, naduť sa, oduť sa: náramne sa n.; čo si sa tak nafúkal?; Vieme sa nafúkať, uraziť a čím dlhšie a čím viac máme nepriateľov, tým viac sa v tom utvrdzujeme. [HN 2007]
2. (na koho; za čo/s vedľajšou vetou) ▶ prejaviť hnev voči niekomu odmeraným správaním, nahnevať sa, nadurdiť sa; syn. nafučať sa: za čo si sa nafúkala?; Peter môže každú chvíľu prísť domov a zasa by sa nafúkal, keby zbadal, že fajčila. [M. Krno] Nafúkala sa žena na muža a vadila sa s ním. [Sln 1972]
3. zried. (do čoho) obyč. s výrazom mieryopakovane vypustiť zo zúžených pier prúd vzduchu na niečo, nadúchať: dosť sa do kaše nafúkaš, kým ju budeš jesť
fraz. nafúkať sa ako moriak a) prejaviť pýchu, povýšenosť b) nahnevať sa, uraziť sa
nedok. k 1, 2fúkať sa, nafukovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

fúkať, -a, -ajú nedok.

1. silne viať, duť: vietor fúka

vieme, odkiaľ vietor fúka je známa príčina, dôvod niečoho, popud k niečomu;

2. (čo, do čoho, na čo i bezpredm.) púšťať výdychový prúd obyč. zúženými perami, zried. i nosom, dúchať: f. horúcu polievku; expr. f. do vreckovky (Jes.) pri čistení nosa; Celou dušou fúkame do trúb. (Al.) Vzal fujaru. Fúkal i spieval. (Ondr.)

Ja vašu kašu fúkať nebudem (Urb.) nebudem riešiť vaše problémy; Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fel.) nech sa každý stará o svoje veci; Všade fúkajú mu miesto, na ktoré si má sadnúť (Vaj.) preukazujú mu veľkú úctu;

3. (čo i bezpredm.) v sklárstve formovať sklené výrobky vdychovaním vzduchu do sklárskej píšťaly: f. fľaše, gule;

opak. fúkavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 fúknuť

|| fúkať sa expr.

1. nadúvať sa, nafukovať sa, pýšiť sa: Budúže sa tie hrdopýšky do nevystátia fúkať. (Kuk.)

2. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Matróna sa fúkala trochu na apúlika. (Kuk.)


fúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. silne zaviať, zaduť: vietor fúkol;

2. (bezpredm. i čo) nahlas vydýchnuť, vypustiť výdychový prúd zúženými perami: f. do ohňa, f. niekomu dym do tváre, do očí, medzi oči; f. si za nechty (Kuk.); Bača fúkol do fujary. (Hviezd.);

nedok. fúkať

Morfologický analyzátor

fúkať nedokonavé sloveso
(ja) fúkam VKesa+; (ty) fúkaš VKesb+; (on, ona, ono) fúka VKesc+; (my) fúkame VKepa+; (vy) fúkate VKepb+; (oni, ony) fúkajú VKepc+;

(ja som, ty si, on) fúkal VLesam+; (ona) fúkala VLesaf+; (ono) fúkalo VLesan+; (oni, ony) fúkali VLepah+;
(ty) fúkaj! VMesb+; (my) fúkajme! VMepa+; (vy) fúkajte! VMepb+;
(nejako) fúkajúc VHe+;
fúkať fúkať

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor