fúkať -a nedok.
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a; neos. f-a na mňa
2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika; vzal fujaru a f-l hral na nej
3. hovor. siakať: f. do vreckovky
4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)
● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho; → obracať sa, ako vietor f-a; → dúchať, f. s niekým do jedného vreca;
opak. fúkavať -a;
dok. k 1 – 3 fúknuť -e -u -kol
// fúkať sa expr.
1. hnevať sa, durdiť sa, duť sa: f. sa pre maličkosť
2. pýšiť sa, nafukovať sa
fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.
fúkanie -ia s. sklár. ▶ spôsob spracúvania skloviny: duté sklo sa vyrába fúkaním ▷ ↗ i fúkať
fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo 2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko] □ hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol 3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov 4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková] 5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre ◘ fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti ▷ opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4 ↗ fúknuť, k 1, 2 i ↗ zafúknuť, k 3 ↗ nafúkať, k 5 ↗ vyfúkať
fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. 1. (na koho; ø) ▶ dlhší čas sa hnevať; syn. fučať sa, duť sa: fúka sa na mňa; Večne sa fúka, že jej vraj v ničom nevyhovie. [L. Ballek] 2. (na čo) ▶ prejavovať povýšenosť, nadutosť, namyslenosť; syn. nafukovať sa, naparovať sa: f. sa na svoj pôvod ▷ dok. k 1 ↗ nafúkať sa
fúknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. ▶ (o vetre) silno zaviať; syn. zaduť: vetrík naň fúkne a už má nádchu; neos. Len-len že nevletel medzi porcelán do výkladu - tak naňho fúklo [M. Urban] 2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami vypustiť výdychový vzduch: f. dym do tváre; f. do štipľavej papriky; f. na sviečky; Vysunul spodnú peru a popudene fúkol. [P. Karvaš]; Vedel aj cimbal naladiť a do flauty fúknuť. [V. Šikula] 3. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypustiť vzduch z nosa a tým uvoľniť hlien: f. do papierovej vreckovky; dieťa nechcelo f. ▷ nedok. ↗ fúkať
nafúkať sa -ka sa -kajú sa (ne)nafúkaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. expr. 1. ▶ pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok svojím správaním, nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, naduť sa, oduť sa: náramne sa n.; čo si sa tak nafúkal?; Vieme sa nafúkať, uraziť a čím dlhšie a čím viac máme nepriateľov, tým viac sa v tom utvrdzujeme. [HN 2007] 2. (na koho; za čo/s vedľajšou vetou) ▶ prejaviť hnev voči niekomu odmeraným správaním, nahnevať sa, nadurdiť sa; syn. nafučať sa: za čo si sa nafúkala?; Peter môže každú chvíľu prísť domov a zasa by sa nafúkal, keby zbadal, že fajčila. [M. Krno] Nafúkala sa žena na muža a vadila sa s ním. [Sln 1972] 3. zried. (do čoho) obyč. s výrazom miery ▶ opakovane vypustiť zo zúžených pier prúd vzduchu na niečo, nadúchať: dosť sa do kaše nafúkaš, kým ju budeš jesť ◘ fraz. nafúkať sa ako moriak a) prejaviť pýchu, povýšenosť b) nahnevať sa, uraziť sa ▷ nedok. k 1, 2 ↗ fúkať sa, nafukovať sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkať • fučať • dúchať: vietor duje, fúka od severu • fičať • svišťať • hvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo nás • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetrík • podúvať • pofukovať • povievať (chvíľami): od rieky povieval chlad • víchoriť • víchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za noci • burácať • hučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí
dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlboka • vdychovať • odb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovať • odb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchať • fúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlaní • dychčať • fučať • odfukovať • supieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahy • expr.: fuňať • funieť • fukotať • zdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýma • expr. zried. dychotať
2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2
fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa
fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchať • prúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietor • viať • vanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánok • duť • fučať • fičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú noc • expr.: fujačiť • fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvať • ťahať • poťahovať • prefukovať • predúvať • previevať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje
2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievky • nafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu
3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovky • odfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšný • byť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenie • vystatovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • hovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkami • chvastať sa • kniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotku • chváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodom • vychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitosti • expr.: nafukovať sa • fúkať sa • nadúvať sa • naparovať sa • prtošiť sa • nár. šušoriť sa • hrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrá • zakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti
2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdý • hrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiť • kniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťami • byť pyšný • blýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťami • chváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami
siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovky • odfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon
viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietor • fúkať • dúchať: fúka, dúcha chladný vietor • fučať • fičať • duť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú noc • ťahať • tiahnuť • prúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduch • expr. fukotať (silne) • pofukovať • podúvať • poduchovať • povievať • zavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčov • prefukovať • preťahovať • predúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje
2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclony • lietať • poletovať • poletúvať • trepať sa • trepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatka • pren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetre • poet. vlať
fúkať, -a, -ajú nedok.
1. silne viať, duť: vietor fúka
● vieme, odkiaľ vietor fúka je známa príčina, dôvod niečoho, popud k niečomu;
2. (čo, do čoho, na čo i bezpredm.) púšťať výdychový prúd obyč. zúženými perami, zried. i nosom, dúchať: f. horúcu polievku; expr. f. do vreckovky (Jes.) pri čistení nosa; Celou dušou fúkame do trúb. (Al.) Vzal fujaru. Fúkal i spieval. (Ondr.)
● Ja vašu kašu fúkať nebudem (Urb.) nebudem riešiť vaše problémy; Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fel.) nech sa každý stará o svoje veci; Všade fúkajú mu miesto, na ktoré si má sadnúť (Vaj.) preukazujú mu veľkú úctu;
3. (čo i bezpredm.) v sklárstve formovať sklené výrobky vdychovaním vzduchu do sklárskej píšťaly: f. fľaše, gule;
opak. fúkavať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 fúknuť
|| fúkať sa expr.
1. nadúvať sa, nafukovať sa, pýšiť sa: Budúže sa tie hrdopýšky do nevystátia fúkať. (Kuk.)
2. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Matróna sa fúkala trochu na apúlika. (Kuk.)
fúknuť, -ne, -nu, -kol dok.
1. silne zaviať, zaduť: vietor fúkol;
2. (bezpredm. i čo) nahlas vydýchnuť, vypustiť výdychový prúd zúženými perami: f. do ohňa, f. niekomu dym do tváre, do očí, medzi oči; f. si za nechty (Kuk.); Bača fúkol do fujary. (Hviezd.);
nedok. fúkať
fúkať nedok. 1. strsl, zsl silno duť, viať (o vetre): V hore človeg umoknul, zamačal sa a ke_cťe šli na rovinu, začal ostri vietor fukať (Slanica NÁM); Ot Krížného fúka surové vetrisko (Skalka n. Váh. TRČ); Ot severu fúka stuďení vetor (Návojovce TOP) 2. csl púšťať výdychový prúd, dúchať: Fúkaj, nech ti ochladne! (Rochovce ROŽ); Fúka si na prst, obarila sa (Návojovce TOP); Nefúkaj do poléfki! (Stráže n. Myj. SEN); fukac (Čemerné VRN) F. fúkad jeden druhému do rukáva (Skalka n. Váh. TRČ) - nahrávať jeden druhému, podporovať sa navzájom 3. kováč. pomocou špeciálneho zariadenia rozdúchavať oheň: Fúkalo sa z nohu, négdo aj z ruku, to len na običajné drevo sa stúpalo (Brestovany TRN) 4. strácať vzduch (o zlej pneumatike): Fúka mi koleso na biciglu (Ochtiná ROŽ)
fúkať sa nedok. strsl, zsl expr. hnevať sa, nafukovať sa: Čuože sa fúkaž na mňa, ve_com ťi ľen praudu povedala (Martin); Na mňa sa ňemáš prečo fúkať! (Košťany n. Tur. MAR); Fúka sa, ňechoďí k nám, že son jej to ňedala (Návojovce TOP); Fúka sa pre každú maličkosť (Bánovce n. Bebr.)
fúkať ndk 1. silne viať, duť (o vetre): witr prudky fuka (KoA 17. st); fúkali wetri (KB 1756) 2. (na) čo dúchať: kassu gestli nefukass, snadno spalj (BV 1652); kňez fuka na ďjťe (RW 1702) 3. hrať na dychovom nástroji: počal fúkati pjskač (KS 1763) 4. nadúvať sa, nafukovať sa: fukati w hňewu (KS 1763) F. f. ostatnou mocou pracovať s vypätím všetkých síl: aňiž byla jím potreba dlho o prevíšeňí pracovat, nemusili ostatňú mocú fúkat (BR 1785); f. sa, f. si expr naparovať sa, nafukovať sa: nech kdo yak se ffuka (BV 1652); prinde do hospody gako jurista, tu sy bude ffoukat (SNS 18. st); -nuť dk k 1 pren: nebyla bich dala any zlemu wetrowj na (dieťa) ffuknuty (SKALICA 1690) starostlivo by ho bola chránila: kdo ffúkňe na hňewliweho (GV 1755) podráždi ho; k 2: toho prachu konowy fukny do nozdruw (HK 18. st)
fúknuť p. fúkať