Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

fúkať -a nedok.

1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a; neos. f-a na mňa

2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika; vzal fujaru a f-l hral na nej

3. hovor. siakať: f. do vreckovky

4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)

vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho; obracať sa, ako vietor f-a; dúchať, f. s niekým do jedného vreca;

opak. fúkavať -a;

dok. k 1 – 3 fúknuť -e -u -kol

// fúkať sa expr.

1. hnevať sa, durdiť sa, duť sa: f. sa pre maličkosť

2. pýšiť sa, nafukovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
fúkať ‑a ‑ajú nedok.; fúkať sa

fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.


fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

fúkanie -ia s. sklár. ▶ spôsob spracúvania skloviny: duté sklo sa vyrába fúkaním ▷ ↗ i fúkať


fúkať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok. 1. ▶ (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, silno viať; syn. duť: fúka severák; vietor nám stále fúkal do chrbta; Moja mama hovorieva, že tu fúka tristošesťdesiat dní v roku. [LT 1998]; neos. do miestnosti ešte donedávna fúkalo
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami púšťať výdychový vzduch; syn. dúchať: f. horúcu polievku; f. do ohniska; f. si do dlaní; Fúka mu na ranu a obväzuje plavú hlavu. [A. Hykisch]; Osemnásť muzikantských úst fúkalo do klarinetov. [F. Hečko]hovor. dať niekomu fúkať podrobiť niekoho dychovej skúške na alkohol
3. (čo) ▶ napĺňať vzduchom: f. loptu, pneumatiku; súťaž vo fúkaní balónov
4. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypúšťať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien; syn. siakať: f. do vreckovky; Je také chlapské postaviť sa rozkročmo, pritisnúť palec na nosnú dierku a druhou fúkať. [J. Blažková]
5. sklár. (čo) ▶ vháňaním vzduchu zhotovovať: f. žiarovky, poháre
fraz. fúkať cudziu kašu al. do cudzej kaše starať sa o cudzie veci, miešať sa do cudzích problémov; fúkať s niekým do jedného vreca/mecha mať rovnaké zámery, úmysly (obyč. nedobré), držať spolu; expr. môžeš mi [jedine] fúkať nič mi nemôžeš urobiť; obracať sa, ako vietor fúka meniť presvedčenie podľa okolností; vedieť/nevedieť, odkiaľ vietor fúka poznať, nepoznať príčinu, dôvod, prameň, pôvodcu niečoho, čo prináša nepríjemnosti
opak. fúkavať -va -vajú -val; dok. k 1, 2, 4fúknuť, k 1, 2 izafúknuť, k 3nafúkať, k 5vyfúkať


fúkať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. expr. 1. (na koho; ø) ▶ dlhší čas sa hnevať; syn. fučať sa, duť sa: fúka sa na mňa; Večne sa fúka, že jej vraj v ničom nevyhovie. [L. Ballek]
2. (na čo) ▶ prejavovať povýšenosť, nadutosť, namyslenosť; syn. nafukovať sa, naparovať sa: f. sa na svoj pôvod
dok. k 1nafúkať sa


fúknuť -kne -knu -kni! -kol -kla -knuc -knutý -knutie dok. 1. ▶ (o vetre) silno zaviať; syn. zaduť: vetrík naň fúkne a už má nádchu; neos. Len-len že nevletel medzi porcelán do výkladu - tak naňho fúklo [M. Urban]
2. (čo; do čoho; na čo; ø) ▶ (zúženými) perami vypustiť výdychový vzduch: f. dym do tváre; f. do štipľavej papriky; f. na sviečky; Vysunul spodnú peru a popudene fúkol. [P. Karvaš]; Vedel aj cimbal naladiť a do flauty fúknuť. [V. Šikula]
3. hovor. (do čoho; ø) ▶ prudko vypustiť vzduch z nosa a tým uvoľniť hlien: f. do papierovej vreckovky; dieťa nechcelo f.
nedok.fúkať


nafúkať sa -ka sa -kajú sa (ne)nafúkaj sa! -kal sa -kajúc sa -kaný -kanie sa dok. expr. 1.pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok svojím správaním, nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, naduť sa, oduť sa: náramne sa n.; čo si sa tak nafúkal?; Vieme sa nafúkať, uraziť a čím dlhšie a čím viac máme nepriateľov, tým viac sa v tom utvrdzujeme. [HN 2007]
2. (na koho; za čo/s vedľajšou vetou) ▶ prejaviť hnev voči niekomu odmeraným správaním, nahnevať sa, nadurdiť sa; syn. nafučať sa: za čo si sa nafúkala?; Peter môže každú chvíľu prísť domov a zasa by sa nafúkal, keby zbadal, že fajčila. [M. Krno] Nafúkala sa žena na muža a vadila sa s ním. [Sln 1972]
3. zried. (do čoho) obyč. s výrazom mieryopakovane vypustiť zo zúžených pier prúd vzduchu na niečo, nadúchať: dosť sa do kaše nafúkaš, kým ju budeš jesť
fraz. nafúkať sa ako moriak a) prejaviť pýchu, povýšenosť b) nahnevať sa, uraziť sa
nedok. k 1, 2fúkať sa, nafukovať sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


fúkať sa 1. p. pýšiť sa 1 2. p. hnevať sa


fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)


pýšiť sa 1. prejavovať povýšenosť, nadmerné sebavedomie, nadutosť, namyslenosť • byť pyšnýbyť namyslený: pýši sa svojím postavením, byť pyšný, byť namyslený na svoje postavenievystatovať savypínať savyvyšovať savynášať sahovor. vyťahovať sa (nekriticky vyzdvihovať svoju osobu): vystatuje sa, vyťahuje sa cudzími výsledkamichvastať sakniž. zastar. veličiť sa (nekriticky, pochvalne hovoriť o svojej osobe): chvastá sa, že všetky skúšky urobí na jednotkuchváliť sa (hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, o svojej prevahe v niečom a pod.): rád sa chváli svojím pôvodomvychvaľovať sa (veľmi často sa chváliť): vychvaľuje sa pri každej príležitostiexpr.: nafukovať safúkať sanadúvať sanaparovať saprtošiť sanár. šušoriť sahrub. prdúskať sa: nafukuje sa, naparuje sa, že preteky vyhrázakladať si (neodôvodnene pripisovať niečomu priveľkú dôležitosť, cenu): zakladá si na svojom výzore, na svojej pamäti

2. prejavovať oprávnenú hrdosť, sebavedomie • byť hrdýhrdiť sa: pýšiť sa, hrdiť sa výkonom svojho mužstva, byť naň hrdý; nemáme sa veru čím pýšiť, hrdiťkniž. honosiť sa: mesto sa honosí významnými osobnosťamibyť pyšnýblýskať sa: môžeš byť pyšný na svoje deti; blýska sa svojimi vedomosťamichváliť sa: oprávnene sa chváli svojimi výsledkami


siakať prudko vyrážať vzduch z nosa a tým uvoľňovať hlien • hovor. fúkať (op. smrkať): hlasno siaka, fúka do vreckovkyodfukovať (viac ráz za sebou) • expr. trúbiť: trúbil ako slon


viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

fúkať, -a, -ajú nedok.

1. silne viať, duť: vietor fúka

vieme, odkiaľ vietor fúka je známa príčina, dôvod niečoho, popud k niečomu;

2. (čo, do čoho, na čo i bezpredm.) púšťať výdychový prúd obyč. zúženými perami, zried. i nosom, dúchať: f. horúcu polievku; expr. f. do vreckovky (Jes.) pri čistení nosa; Celou dušou fúkame do trúb. (Al.) Vzal fujaru. Fúkal i spieval. (Ondr.)

Ja vašu kašu fúkať nebudem (Urb.) nebudem riešiť vaše problémy; Každý nech si fúka do vlastnej kaše (Fel.) nech sa každý stará o svoje veci; Všade fúkajú mu miesto, na ktoré si má sadnúť (Vaj.) preukazujú mu veľkú úctu;

3. (čo i bezpredm.) v sklárstve formovať sklené výrobky vdychovaním vzduchu do sklárskej píšťaly: f. fľaše, gule;

opak. fúkavať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 fúknuť

|| fúkať sa expr.

1. nadúvať sa, nafukovať sa, pýšiť sa: Budúže sa tie hrdopýšky do nevystátia fúkať. (Kuk.)

2. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Matróna sa fúkala trochu na apúlika. (Kuk.)


fúknuť, -ne, -nu, -kol dok.

1. silne zaviať, zaduť: vietor fúkol;

2. (bezpredm. i čo) nahlas vydýchnuť, vypustiť výdychový prúd zúženými perami: f. do ohňa, f. niekomu dym do tváre, do očí, medzi oči; f. si za nechty (Kuk.); Bača fúkol do fujary. (Hviezd.);

nedok. fúkať

fúkať nedok.
1. strsl, zsl silno duť, viať (o vetre): V hore človeg umoknul, zamačal sa a ke_cťe šli na rovinu, začal ostri vietor fukať (Slanica NÁM); Ot Krížného fúka surové vetrisko (Skalka n. Váh. TRČ); Ot severu fúka stuďení vetor (Návojovce TOP)
2. csl púšťať výdychový prúd, dúchať: Fúkaj, nech ti ochladne! (Rochovce ROŽ); Fúka si na prst, obarila sa (Návojovce TOP); Nefúkaj do poléfki! (Stráže n. Myj. SEN); fukac (Čemerné VRN)
F. fúkad jeden druhému do rukáva (Skalka n. Váh. TRČ) - nahrávať jeden druhému, podporovať sa navzájom
3. kováč. pomocou špeciálneho zariadenia rozdúchavať oheň: Fúkalo sa z nohu, négdo aj z ruku, to len na običajné drevo sa stúpalo (Brestovany TRN)
4. strácať vzduch (o zlej pneumatike): Fúka mi koleso na biciglu (Ochtiná ROŽ)


fúkať sa nedok. strsl, zsl expr. hnevať sa, nafukovať sa: Čuože sa fúkaž na mňa, ve_com ťi ľen praudu povedala (Martin); Na mňa sa ňemáš prečo fúkať! (Košťany n. Tur. MAR); Fúka sa, ňechoďí k nám, že son jej to ňedala (Návojovce TOP); Fúka sa pre každú maličkosť (Bánovce n. Bebr.)

fúkať ndk
1. silne viať, duť (o vetre): witr prudky fuka (KoA 17. st); fúkali wetri (KB 1756)
2. (na) čo dúchať: kassu gestli nefukass, snadno spalj (BV 1652); kňez fuka na ďjťe (RW 1702)
3. hrať na dychovom nástroji: počal fúkati pjskač (KS 1763)
4. nadúvať sa, nafukovať sa: fukati w hňewu (KS 1763)
F. f. ostatnou mocou pracovať s vypätím všetkých síl: aňiž byla jím potreba dlho o prevíšeňí pracovat, nemusili ostatňú mocú fúkat (BR 1785); f. sa, f. si expr naparovať sa, nafukovať sa: nech kdo yak se ffuka (BV 1652); prinde do hospody gako jurista, tu sy bude ffoukat (SNS 18. st); -nuť dk k 1 pren: nebyla bich dala any zlemu wetrowj na (dieťa) ffuknuty (SKALICA 1690) starostlivo by ho bola chránila: kdo ffúkňe na hňewliweho (GV 1755) podráždi ho; k 2: toho prachu konowy fukny do nozdruw (HK 18. st)


fúknuť p. fúkať

fúkať fúkať

Zvukové nahrávky niektorých slov

vietor fúka od ľadovcov le vent souffle des glaciers
vietor fúka od severu le vent souffle du nord

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu