fúkač -a m. odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. skla
fúkač -ča pl. N -či m. (človek)
fúkač -ča pl. N -če m. (prístroj)
fúkač1 -ča pl. N -či m. ▶ odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. technického skla; f. vianočných ozdôb; podávať sklovinu fúkačovi ▷ fúkačka1 -ky -čiek ž.: Kým sa k nám všetky tie čarovné ozdôbky dostanú, musia rozhorúčenej rúrke skla vdýchnuť tvar ústa šikovných fúkačiek. [Vč 1974]
fúkač2 -ča pl. N -če m. ▶ prístroj slúžiaci na fúkanie vzduchu: motorový f.; rozvádzať potrebné množstvo vzduchu fúkačmi; odstraňovať napadané lístie pomocou fúkača
fúkač1, -a m. kto formuje, zhotovuje veci fúkaním: f. skla
fúkač2, -a m. nástroj slúžiaci na fúkanie vzduchu
fúkač m. (fukáč, fukač) 1. zariadenie na čistenie obilia: fukáč (Lukáčovce HLO); fukač (Dražovce NIT) 2. vin. zariadenie na poprašovanie hrozna: Prášev son vinohrat s fukáčom (Trakovice HLO); fúkač (Tesáre TOP) 3. včel. dymák, z ktorého sa vyfúkava dym na včely: Kod bole čele srďitej pri viberaňí, demom s fukáča zme ich kroťile (Čelovce MK)
fúkač m kto fúka: P. atpn Girik Ffukacz (TURANY 1562)