fön, star. pís. i föhn -u m. (nem.)
1. teplý suchý horský vietor: začal fúkať f.
2. i fén subšt. sušič (vlasov)
fén fénu pl. N fény m.
fén -nu pl. N -ny m. ⟨U⟩ ▶ elektrický sušič vlasov (podľa nemeckej zn. Fön): teplovzdušný f.; malý cestovný f.; f. s dvoma stupňami ohrevu; f. s nadstavcami na formovanie účesu; zapnúť, vypnúť f.
fén -u hovor., staršie fön, föhn2 -u m. ‹n < l› elektrický sušič vlasov
fén elektrický prístroj na sušenie vlasov • star. föhn • sušič: vysušiť si vlasy fénom, sušičom
sušička prístroj na sušenie: sušička obilia • sušič • fén • star. föhn (prístroj na sušenie vlasov) • osušovač • vysušovač: osušovač, vysušovač filmov • zried. sušidlo