experiment -u m. pokus (obyč. ved.): fyzikálny e.;
pren. nerob e-y! nerob niečo nevyskúšané;
experimentálny príd.: e-e metódy, e-a fyzika;
experimentálne prísl.: e. potvrdiť
experiment -tu pl. N -ty I -tmi m.
experiment -tu pl. N -ty I -tmi m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vedecký postup, pri ktorom sa v upravených podmienkach skúmajú určité javy a získavajú nové poznatky, pokus: vedecký e.; lekársky, biologický e.; ojedinelý svetový e.; drahé laboratórne experimenty; psychologický e. pozorovanie duševných javov v zámerne vytvorených podmienkach; e. v umení nové nezvyčajné vyjadrenie skutočnosti; výsledky ekonomického experimentu; robiť, uskutočňovať experimenty; vyhodnotiť e. 2. ▶ nevyskúšaná činnosť s neistým výsledkom: púšťať sa do experimentu; netreba sa báť experimentov; riešenie označili za e.; bol to rok experimentov; nerob žiadne experimenty!
experiment -u m. ‹l› odb. pokus, najmä ako spôsob vedeckého bádania; metóda vedeckého poznania, pri ktorej sa skúmajú v kontrolovaných a riadených podmienkach určité javy: chemický e.; psychologický e.; pren. nevyskúšaná činnosť s neistým výsledkom: nerob žiadne e-y!
experiment p. pokus
pokus zámerné vyvolanie istého javu, aby sa dali skúmať zákonitosti, podľa ktorých sa skúmaný jav spravuje • experiment: fyzikálny pokus, experiment; pokusy, experimenty na zvieratách • skúška (overenie výsledku): vykonať skúšku tvrdosti
experiment, -u m. pokus, najmä vedecký: fyzikálny, chemický, vedecký e.; robiť e-y
experiment m lat pokus, skúška: tato zmluva na skušenja experimentu na tri roky ma stat (TISOVEC 1783 CM)