exitus -tu pl. N -ty m.
exitus, exit2 -tu pl. N -ty m. ⟨lat.⟩ lek. ▶ úplné zastavenie všetkých prejavov života, úmrtie, smrť: náhly e.; lekár konštatoval e.; Zistil som už len exitus. [H. Zelinová]
exitus -tu m. ‹l› lek. skon, smrť
exitus p. smrť 1
smrť 1. úplné zastavenie všetkých prejavov života, najmä u človeka (op. život) • úmrtie: deň smrti, úmrtia • koniec: chorý dodýchal, nastal koniec • zánik: odsúdený na zánik • strata: tragická strata rodičov • kniž. skon: tragický skon • zjemn. odchod: jeho odchod nás zarmútil • zastar. úmor (Stodola) • kniž. zastar. zahynutie • lek. exitus
p. aj zánik
2. pís. i Smrť zosobnenie smrti a jej znázornenie v rozličných podobách, napr. kostry s kosou • smrtka: bojí sa smrti, smrtky • hovor. expr.: zubatá • zubaňa • kosatá: prišla si po ňu zubatá, zubaňa, kosatá
exitus, -tu m. lek. smrť, skon
exit, exitus m lat 1. adm výdavok; rubrika výdavkov v účtovnej knihe: exitus aneb winalozeni hottowich penezy (BOCA 1589); wywod neb exit nalezytim spusobem preukazati powynen bude (L. JÁN 1677); gak introity tak y exity pisebne prenotuwal (RUŽOMBEROK 1776); keď sa exit od intoitu odtahne, zostava reštancia (TISOVEC 1790 CM) 2. chem výsledok: misseg teg wecy daleg, gakowy exitus geho bude (OCh 17. st)