existencia -ie ž.
1. iba jedn. bytie, jestvovanie: e. Boha, hmoty; národná e.; boj o (holú) e-iu
2. iba jedn. zamestnanie, postavenie: mať zaistenú e-iu
3. hovor. pejor. osoba, človek: čudná e. podozrivý človek; stratená e. kto v živote neobstál;
existenčný príd. k 1, 2: e. boj; e-é minimum životné;
existenčne prísl.: e. zaistený
existenčný [-t-] -ná -né príd. 1. ▶ súvisiaci s existenciou, jestvovaním, bytím: existenčné pocity človeka; diskusia o existenčných otázkach; Vedieť, čo je nového vo svete, je odvekou potrebou a čoraz viac aj existenčnou nevyhnutnosťou človeka. [NP 1989]; log. e. kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden) s požadovanou vlastnosťou; mat. existenčná veta matematická veta poskytujúca postačujúcu podmienku existencie daného matematického objektu 2. ▶ súvisiaci s existenciou, (materiálnym) postavením, s uspokojovaním základných potrieb pre zachovanie života; potrebný na elementárne existovanie, prežitie: existenčné podmienky, potreby, prostriedky; e. boj, zápas; pocit existenčnej neistoty; mať existenčné starosti; zápasiť s existenčnými ťažkosťami; zlepšenie existenčnej situácie obyvateľstva; Pre mňa výber povolania nebol výberom morálnym, slobodným, ale existenčnou sebazáchranou. [KŽ 1960]; pren. Kŕčovito si zháňa ženícha ako existenčný záchranný pás. [N. Tanská] finančnú istotu; ekon. existenčné minimum sociálna pomoc vo forme finančného príspevku
existencia -ie ž. ‹l›
1. to, čo existuje, je, trvá (zámenne so samotným súcnom, bytím): e. národa; e. hmoty
2. charakter toho, čo existuje: (v scholastike) Božia e.; e. stvorených bytí (v protiklade k esencii); (u Heideggera) charakteristika ľudského bytia (Dasein), (v existencializme) ktorý sa vzťahuje na absolútne individuálnu, slobodne sa sebavytvárajúcu osobu, vymykajúci sa racionálnemu uchopeniu predchádzajúcej esencie
3. živobytie, postavenie: mať zabezpečenú e-iu
4. expr. človek, osoba: pochybná e.;
existenčný príd.: e-é podmienky; log. e. kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden); – e-é starosti; e-é minimum;
existenčne prísl.: e. závislý
existenčný → existencia
existenčný p. životný 1
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
životný 1. týkajúci sa života • existenčný: životné, existenčné podmienky • celoživotný (týkajúci sa celého života): celoživotné dielo, celoživotná skúsenosť • odb.: vitálny • biotický: vitálna energia, biotické faktory
2. p. závažný 1 3. p. skutočný 1
existencia, -ie ž.
1. jestvovanie, bytie: e. sveta, hmoty; národná e.;
2. živobytie, postavenie, zamestnanie: mať zaistenú, zabezpečenú, ohrozenú e-iu; boj o e-iu;
3. pejor. osoba, človek: pochybná e. človek neistého povolania; pomýlená e. človek s pomýleným povolaním; stratená e. človek, ktorý sa nevie uplatniť;
existenčný príd.: e. boj, e-é potreby; e-é minimum súhrn potrieb nevyhnutných pre udržanie života;
existenčne prísl.
(jeden) existenčný; (bez) existenčného; (k) existenčnému; (vidím) existenčného; (ó) existenčný!; (o) existenčnom; (s) existenčným;
(dvaja) existenční; (bez) existenčných; (k) existenčným; (vidím) existenčných; (ó) existenční!; (o) existenčných; (s) existenčnými;
(jeden) existenčný; (bez) existenčného; (k) existenčnému; (vidím) existenčný; (ó) existenčný!; (o) existenčnom; (s) existenčným;
(štyri) existenčné; (bez) existenčných; (k) existenčným; (vidím) existenčné; (ó) existenčné!; (o) existenčných; (s) existenčnými;
(jedna) existenčná; (bez) existenčnej; (k) existenčnej; (vidím) existenčnú; (ó) existenčná!; (o) existenčnej; (s) existenčnou;
(jedno) existenčné; (bez) existenčného; (k) existenčnému; (vidím) existenčné; (ó) existenčné!; (o) existenčnom; (s) existenčným;
(tri) existenčné; (bez) existenčných; (k) existenčným; (vidím) existenčné; (ó) existenčné!; (o) existenčných; (s) existenčnými;