existencia -ie ž. ‹l›
1. to, čo existuje, je, trvá (zámenne so samotným súcnom, bytím): e. národa; e. hmoty
2. charakter toho, čo existuje: (v scholastike) Božia e.; e. stvorených bytí (v protiklade k esencii); (u Heideggera) charakteristika ľudského bytia (Dasein), (v existencializme) ktorý sa vzťahuje na absolútne individuálnu, slobodne sa sebavytvárajúcu osobu, vymykajúci sa racionálnemu uchopeniu predchádzajúcej esencie
3. živobytie, postavenie: mať zabezpečenú e-iu
4. expr. človek, osoba: pochybná e.;
existenčný príd.: e-é podmienky; log. e. kvantifikátor operátor určujúci, že existuje neprázdna množina predmetov (aspoň jeden); – e-é starosti; e-é minimum;
existenčne prísl.: e. závislý
existenčný → existencia