exekútor -a m. vykonávateľ exekúcie
exekútor -ra pl. N -ri m.
exekútor -ra pl. N -ri m. ▶ štátom určená a splnomocnená osoba na vykonanie exekúcie, súdny vykonávateľ exekúcie: daňový e.; vymenovať súdnych exekútorov; úrad exekútora; publ. čierni, pokútni exekútori osoby vymáhajúce exekúciu bez súdneho rozhodnutia; Chvel sa pred exekútormi. [P. Karvaš]; Musel mať istotu, že mu exekútor nezabaví posteľ, na ktorej líha. [H. Zelinová] ▷ exekútorka -ky -riek ž.
exekútor -a m. (exekútorka -y ž.) kto vykonáva exekúciu: daňový e.;
exekútorský príd.: e-é povolanie; e-á pečať;
exekútorsky prísl.
exekútor, -a m. kto vykonáva, uskutočňuje exekúciu;
exekútorský príd.
erzekútor p. exekútor
exekútor m. (erzekútor) zastar. zried. kto vykonáva exekúciu: Prišól gu nemu egzekútor (Rochovce ROŽ); Já sen tedi akurádňe chodziu̯ z erzekútorem (Prievaly SEN); Egzekútor nán zegzekuvau̯ kravu (Návojovce TOP)
exekútor m lat práv vykonávateľ exekúcie al. iného úradného rozhodnutia: exekutorom, ktery na portie penize wiberaly (KRUPINA 1687); w teg wecy executor bude (SPIŠ 1694); dalo sa stoličnimu executorowy diurnum (JELŠAVA 1719); možu exekutorowé kssafftu tu peněžitu almužnu vynaložiti na ginu potrebu (PrV 1767); -ský príd: w executorskem nakladku (BOCA 1772)