evidencia -ie ž. vedenie záznamov; prehľad: mzdová e., e. členov
□ viesť e-iu; mať, držať, viesť niekoho, niečo v e-ii vedieť o niekom, niečom, rátať s niekým, niečím, evidovať;
evidenčný príd.: e-é číslo
evidenčný [-d-] -ná -né príd. ▶ súvisiaci s evidenciou; používaný pri evidencii; určený na evidenciu: e. zoznam; e. denník; evidenčná karta; evidenčná kancelária; Vo vrecku batoha skrývam vizitku, akú máva vojak, keď cestuje do poľa, evidenčnú známku. [Š. Žáry]; dopr. evidenčné číslo (motorového vozidla) (štátna) poznávacia značka; geod. e. list súčasť súboru písomných informácií katastra nehnuteľností
evidencia -ie ž. ‹l› vedenie záznamov o niečom, vedenie zoznamov: účtovná e.; e. brancov; e. nehnuteľností; viesť niečo v e-ii rátať s niečím;
evidenčný príd.: e-á kancelária; e-é číslo; e-á karta; e-á technika;
evidenčne prísl.
evidencia, -ie ž.
1. prehľad o niečom, záznam, zoznam niečoho: e. zamestnancov, členov; mzdová, účtovná e.; držať, mať, viesť niečo, niekoho v e-ii sledovať, mať na pamäti, mať poznamenané ap.;
2. log. niečo samozrejmé, čo nepotrebuje dôkaz; jasnosť, samozrejmosť;
evidenčný príd. k 1: e. list, e. hárok, e. zoznam, e. denník, e-á kniha, e-é číslo
(jeden) evidenčný; (bez) evidenčného; (k) evidenčnému; (vidím) evidenčného; (ó) evidenčný!; (o) evidenčnom; (s) evidenčným;
(štyria) evidenční; (bez) evidenčných; (k) evidenčným; (vidím) evidenčných; (ó) evidenční!; (o) evidenčných; (s) evidenčnými;
(jeden) evidenčný; (bez) evidenčného; (k) evidenčnému; (vidím) evidenčný; (ó) evidenčný!; (o) evidenčnom; (s) evidenčným;
(štyri) evidenčné; (bez) evidenčných; (k) evidenčným; (vidím) evidenčné; (ó) evidenčné!; (o) evidenčných; (s) evidenčnými;
(jedna) evidenčná; (bez) evidenčnej; (k) evidenčnej; (vidím) evidenčnú; (ó) evidenčná!; (o) evidenčnej; (s) evidenčnou;
(tri) evidenčné; (bez) evidenčných; (k) evidenčným; (vidím) evidenčné; (ó) evidenčné!; (o) evidenčných; (s) evidenčnými;
(jedno) evidenčné; (bez) evidenčného; (k) evidenčnému; (vidím) evidenčné; (ó) evidenčné!; (o) evidenčnom; (s) evidenčným;