etymológia -ie ž. lingv.
1. vedný odbor skúmajúci pôvod, prvotný význ. a príbuznosť slov
2. pôvod (slova ap.); jeho výklad: e. slova naporúdzi; ľudová e. nevedecká;
etymológ -a mn. -ovia m. odborník v etymológii;
etymologička -y -čiek ž.;
etymologický príd.: e. slovník, pravopis;
etymologicky prísl.
etymológia -ie ž.
etymológia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ historická jazykovedná disciplína skúmajúca pôvod, prvotný význam a príbuznosť slov: e. slovenčiny 2. lingv. ▶ pôvod slova, slovného spojenia; výklad tohto pôvodu: neznáma e. pomenovania, slova; všeobecne prijímaná, pravdepodobná, špekulatívna e.; ľudová, falošná e. nesprávne vysvetľovanie pôvodu slova na základe náhodnej vonkajšej podobnosti s inými, nepríbuznými výrazmi; zisťovať etymológiu priezviska
etymológia -ie ž. ‹g›
1. časť historickej lexikológie zaoberajúca sa pôvodom, vývojovými zmenami a príbuznosťou slov
2. lingv. pôvod slova, slovného spojenia a pod.; výklad pôvodu slova
etymológia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. lingv.
1. náuka o pôvode slov, o príbuzenskom vzťahu slov k iným slovám toho istého jazyka al. iných jazykov;
2. pôvod slova: ľudová e. nesprávne vysvetlenie pôvodu slova podľa náhodnej zvukovej podobnosti;
etymologický príd.: e. slovník, e. rozbor, e. pravopis;
etymologicky prísl. etymológ, -a, mn. č. -ovia m. jazykovedec skúmajúci pôvod, pôvodný význam slov a ich príbuznosť s inými slovami