etický príd. vyhovujúci požiadavkám etiky, mravný, morálny, mravoučný: e-é hľadisko; e-á výchova; filoz. e. socializmus novokantovský výklad socializmu na základe etiky;
eticky prísl.;
etickosť -ti ž.
etický p. mravný 1, morálny 1
morálny 1. týkajúci sa morálky, zodpovedajúci morálke (op. amorálny, nemorálny) • etický (op. neetický): morálne, etické právo; morálne, etické princípy • mravný (op. nemravný): morálny, mravný prehrešok; byť morálny, mravný • zastar. moralitný (Štúr)
p. aj mravný 1
2. p. duchovný1 1
mravný 1. zodpovedajúci mravnosti; týkajúci sa mravnosti, morálky (op. nemravný) • bezúhonný • čistý (mravne): mravný, bezúhonný človek; mravný, čistý život • cnostný • čnostný • kniž. mravopočestný: cnostné, mravopočestné dievča • expr. svätý: žiť svätým životom • mravnostný: mravnostné delikty • morálny (op. amorálny) • etický (op. neetický): morálny, etický zákon; morálny poklesok
p. aj morálny 1