estetika -y ž. veda o podstate a zákonoch krásy, krásna, najmä v umení;
estetik -a mn. -ci m. odborník v estetike: hudobný, výtvarný e.;
estetička -y -čiek ž.;
estetický príd.
1. k estetika: e-á výchova
2. krásny: e. vzhľad
3. vyvolaný krásou: e. zážitok;
esteticky prísl.
estetický [-t-t-] -ká -ké 2. st. -kejší príd.
esteticky [-t-t-] 2. st. -kejšie prísl.
estetický [-t-t-] -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s estetikou: estetické štúdie; estetická kategória; e. rozbor; estetické hľadiská; estetická funkcia literatúry; e. ideál ženskej krásy; estetická hodnota diela; ped. estetická výchova výchova k vnímaniu, prežívaniu a chápaniu krásy v umení, v prírode 2. ▶ súvisiaci s umením, s krásou v umení; vyvolaný krásou, majúci znaky krásna: estetické cítenie, myslenie; estetické postoje, zážitky; choroba prináša medicínske, ale aj estetické problémy 3. 2. st. -kejší ▶ zodpovedajúci požiadavkám estetiky, dobrému vkusu; syn. vkusný: estetické kvality nábytku; estetické riešenie bytu; dosiahnuť estetickejší vzhľad; najestetickejšie vozidlo na cestách
esteticky [-t-t-] 2. st. -kejšie prísl. ▶ v súlade s požiadavkami estetiky; z hľadiska estetiky: e. hodnotné dielo; e. účinná reklama; e. pôsobivá fontána; e. riešený byt; e. odpudzujúci výjav; e. pôsobiť na diváka; pracovňa nevyzerá najestetickejšie; Písať esteticky o boľavom je tak trochu zvrátenosť. [J. Števček]
1. k estetika, k estetik, zaoberajúci sa umeleckou stránkou: e-á štúdia
2. vyhovujúci požiadavkám estetiky, vkusný, krásny: e. vzhľad, e-á výchova ktorá vedie k chápaniu podstaty krásy, umenia; lek. e-á chirurgia odbor plastickej chirurgie zaoberajúci sa estetickými úpravami tela;
esteticky prísl.: e. pôsobiť
estetický p. pekný 1, vkusný
pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)
2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1
vkusný zodpovedajúci dobrému vkusu: vkusná úprava bytu; má rád vkusné veci • pekný (príjemne pôsobiaci na zmysly): pekné šaty • elegantný: elegantné topánky • svedčný • slušivý (ktorý pristane): svedčný oblek, slušivý kostým • estetický: estetická úprava bytu • páčivý (vzbudzujúci pocit krásy): páčivé oblečenie • ladný (pôvabne pôsobiaci): ladné tvary • uhladený: uhladený vonkajšok • úhľadný • hovor. gustiózny (vkusne vyzerajúci): gustiózne jedlo • hovor. šik: tá blúzka je šik • hovor. apartný: apartný klobúčik • hovor. expr. chutný: chutné detské šatôčky • hovor.: fešný • feš
estetika, -y ž. filoz. náuka o kráse, o umení a o umeleckých dielach, skúmajúca vzťah umenia ku skutočnosti;
1. vzťahujúci sa na umenie, na krásu v umení: e. cit, účinok, pôžitok, zážitok;
2. zaoberajúci sa umeleckou stránkou vecí: e. rozbor, e-á výchova, e-é hodnotenie, e-é hľadisko;
3. krásny, vkusný: e. vzhľad, dojem;
esteticky prísl.: e. pôsobivý;
estetik, -a, mn. č. -ci m. odborník v estetike: hudobný, literárny e.