esperanto -a s. najrozšírenejší umelý jazyk;
esperantský príd.: e. kurz;
esperantsky prísl.: učiť sa (po) e.
esperanto -ta s.
esperanto -ta s. ⟨román.⟩ ▶ najrozšírenejší umelý medzinárodný jazyk vytvorený na základe európskych jazykov: gramatická stavba esperanta; knihy, časopisy (vydávané) v esperante; dorozumieť sa v esperante; Vymyslel si jazyk, niečo ako nové esperanto. [P. Jaroš]; pren. Hudbu nazval esperantom duševne spriaznených ľudí. [I. Izakovič]
esperanto -a s. ‹román› lingv. umelý medzinárodný jazyk opierajúci sa najmä o materiál románskych a do určitej miery germánskych jazykov s mierne analytickou gramatikou (vytvoril ho v r. 1887 varšavský lekár L. Zamenhof);
esperantský príd.: e-á literatúra;
esperantsky prísl.
esperanto s. umelý medzinárodný jazyk opierajúci sa najmä o románske a do určitej miery o germánske jazyky, vytvorený r. 1887 varšavským lekárom L. L. Zamenhofom
esperanto, -a str. umelý medzinárodný jazyk zostavený L. L. Zamenhofom v XIX. stor.;
esperantský príd.: e. klub;
esperantista, -u m. kto sa zaoberá esperantom;
esperantistický príd.