erdžať -í -ia nedok. vydávať zvuk príznačný pre koňa
erdžať -dží -džia erdži! -džal -džiac -džiaci -džanie nedok.
erdžať -dží -džia erdž/erdži! -džal -džiac -džiaci -džanie nedok. ▶ vydávať zvuk typický pre koňa: hlasno e.; v maštali erdžali kone; Videl vychudnuté stádo koní, divo erdžiace a obžierajúce ploty. [P. Kováčik]; Tmavší grošiak mu odpovedal erdžaním. [L. Ťažký] ◘ fraz. erdžať ako kôň/žrebec hlasno sa smiať, rehotať sa ▷ dok. ↗ zaerdžať
erdžať vydávať zvuk typický pre koňa • expr. mihahať: kôň spokojne erdží, mihahá • expr. zried. mihotať • nár.: hržať • pohržievať (chvíľami)
erdžať, -í, -ia nedok. (o koňovi) vydávať rehtavý zvuk, rehtať
erdžať nedok. (eržať) strsl, zsl vydávať erdžavý zvuk (o koňovi), rechtať: To bol takí oplan, že aj kebi očul hňedz erdžac teho koňa, aňi tag bi ňebol višiel s téj krčmi (Rajec ŽIL); kuoň erží (V. Bielice TOP); kuoň erdží (Prievidza); eržať (Hor. Strháre MK); erdžať (Lipt. Ján LM)
eržať p. erdžať
erdžať [(h)r(d)ž-] ndk (o koňovi) vydávať erdžavý zvuk: walach rzaty a diwyety prestane (KoB 1666); gako by tam vela koni ržalo (S. ĽUPČA 1732 CM); rzany konuw; rženj koňj (PT 1778, 1796); koňe rozlične hrdzeni hlasu wisawagj (PR 18. st)
hrdžať p. erdžať
ržať p. erdžať