erb -u m. znak, odznak (rodu, mesta ap.), címer: šľachtický e.; e. mesta Bratislavy;
erbový príd.
erb erbu pl. N erby I erbmi/erbami m.
erb erbu pl. N erby m. ⟨nem.⟩ ▶ obraz vyhotovený podľa určitých (heraldických) pravidiel vyjadrujúci príslušnosť k niečomu; pôvodne feudálny znak na štíte, heraldický znak: šľachtický, mestský, cechový e.; rodinný e.; erby panovníckych rodov; e. štátu štátny znak; ústredný motív erbu; na stene visel zlatý kráľovský e.
erb -u m. ‹n› rodový (šľachtický), mestský, krajinský, štátny znak: e. Pálfiovcov, e. mesta Bratislavy;
erbový príd.: e. znak; e-á listina
erb znak vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: šľachtický, rodový erb • címer: zemiansky címer • štít: štít mesta Bratislavy
znak 1. výrazná charakteristická vlastnosť: hlavné znaky krízy, sprievodné znaky revolúcie • črta: povahové črty • stránka: podstatná stránka javu • charakter: charakter vedeckosti • ráz: romantický ráz opery • povaha: povaha choroby • expr. punc: dielo má esejistický punc • kniž. atribút: atribúty národa • zastaráv. známka: ich rodinnou známkou sú svetlé vlasy • kniž. rys: podstatné rysy spoločnosti
2. viditeľné vyjadrenie, prejavenie niečoho: na znak protestu odišiel • príznak: objavili sa príznaky starnutia • prejav: prejav lásky • výraz: výraz vďaky • svedectvo: horúčka je svedectvom choroby • náznak: náznaky zmeny • znamenie: automobilizmus je znamením doby • známka: ukázali sa známky nesúhlasu • syndróm: syndróm hluchoty • expr. biľag (negatívny znak): biľag zradcu • kniž. symptóm: symptómy strachu • kniž. stigma: stigma menejcennosti
3. predmet vyjadrujúci príslušnosť k niečomu: štátny znak • symbol (výsostný znak): symbol mesta Žiliny • erb • címer (znak vyjadrujúci príslušnosť k istému rodu): kniežací erb, šľachtický címer • štít: zemiansky štít • emblém • odznak (symbol príslušnosti k istému celku): olympijský emblém, nosiť na čiapke odznak • totem (znak uctievaný v primitívnych náboženstvách)
4. ustálená forma, ktorou sa podáva istá informácia: čakať na znak • signál: svetelný signál • návesť (optické al. zvukové znamenie) • znamenie: výstražné znamenie • pokyn (kývnutie ako znak): pokyn rukou
5. názorné vyjadrenie niečoho: znak násobenia • značka: turistické značky • označenie: označenie ulíc • znamienko: znamienko rovnosti • znamenie: znamenie kríža
erb, -u m. vo feudalizme šľachtický, mestský, župný, štátny znak, címer: kráľovský, kniežací, zemiansky, cechový e.;
erbový príd.: e. znak, e. prsteň zdobený erbom
erb m. zried. dedičstvo: Svojím ďeťom zaňechav naozaj velkí erp (Hliník n. Hron. NB); Z ďeakími cundrámi premárňiu̯ celí erp (St. Hory BB)
erb [e-, he-] m nem práv 1. dedič, potomok: geho erb neb geho rukoymi musy zan bozbu vczyniti (ŽK 1473); rozdelili (knihy) mezi tichto erbou (B. BYSTRICA 1672) 2. dedičstvo: zustane po niem erb, kdyz umrze (ŽK 1473); x. pren erbu kdo chce dogiti, učasten Krysta byti, poslyss hlasu geho (KK 1709) dosiahnuť spasenie 3. šľachtický al. iný znak, címer: s erbem panú Zborowskych (P. BYSTRICA 1611); herb gsau pět ran spasitele (SPo 1691); zlato ma a nosy w swem erbu onem (OCh 17. st); kazdy narod ma swe cymeri aneb erbi (MK 18. st); x. pren mladenskeg a pannenskeg čistoty erb aneb znameni (MS 1758); -ovný, -ový príd 1. k 2: zbozie erbowne, erbowe; zemie erbowne; erbowne, erbowe dluhy; wedle slibu erbowneho; erbowne dieti z predchádzajúceho manželstva (ŽK 1473); rgad na spusob erbowneho talu sebe priwlasniti chce (PUKANEC 1772) 2. k 3: prykladam swu peczet herbownu (PALÚDZKA 1588)